Bulharsko II.Aleko – 2716mnm - Bezimen – 2793mnm - Musala – 2926 mnm -
Mala Musala – 2902mnm - Irecek – 2852 mnm - Deno- 2790 mnm, alebo na Aleko s Alekom.
Po oddychovom dni plánujeme ďalšiu
hrebeňovku, presunuli sme sa z Banska do lyžiarskeho strediska Borovets a vápencové
pohorie Pirin sme vymenili za prevažne žulové pohorie Rila. Stredisko má celkom
pekne a prehľadne spracované informácie na : http://www.borovets-bg.com/en aj keď
sme po príchode ostali mierne šokovaní jeho veľkosťou/malosťou☺. Hrebeňovka
ktorú Jožko vymyslel začína výstupom na vrchol Aleko (mimo značeného chodníka),
ktoré je značené ako ťažké a tak sa rozhodneme zbytočne neriskovať
a nezdržovať sa hľadaním najvhodnejšej trasy na výstup
a v turistickom centre si objednáme horského vodcu. Volá sa Aleko ☺ to nemôže byť náhoda.
Výstup začíname vývozom lanovkou (aj keď tak by som jej povedala možno pred
30timi rokmi) prvou jazdou o 08:30. Čaká na ňu pomerne dosť ľudí, ale lístky
máme kúpené z predchádzajúceho dňa, a aj rad sa celkom rýchlo hýbe,
napriek rýchlosti lanovky a jej kapacite 4miesta v jednej „bubline“.
O 09:00 sme na vrcholnej stanici a začíname svoju cestu. Celý hrebeň
máme pred očami a tak je motivácia celkom silná. Hneď pri vrcholej stanici
lanovky sa odpájame od značeného chodníka ktorý vedie na najvyšší vrch Musala a po
pravej strane hrebeňom stúpame k Aleku.
Vodca hovorí celkom fajn po
anglicky a tak sa dozvedáme čo to o krajine, o horách,
o sprístupnených miestach, o tom že v Bulharsku nie sú tak ako
u nás trasy ktoré sú povolené len s vodcom a tie ktoré sú
dostupné každému. Proste všade kde nie je zákaz môže ísť ktokoľvek. Zistíme to
o pár minúť pri výstupe na Aleko. V sedle pod ním nás vodca klasicky
naviaže a vyzbrojí prilbami, kým sa pripravujeme na výstup ako na Mount Everest
J predbehne nás skupinka
asi 6tich ľudí vo veku od 5 do 55 rokov. Bez prilieb, lán a v tenisôčkach ☺. Keď vidím 5 ročného
chalana ako lezie po skalách kde sme my istení trochu mám strach, ale Aleko nás
ubezpečuje, že tu je to normálne a že roky nemajú smrteľný úraz.
Sme na
vrchole prvého zo šiestich, ktoré nás čakajú, preto sa veľmi nezdržujeme.
Odviažeme sa a pokračujeme cez Bezimen (vrchol bez mena) traverzom
k najvyššiemu vrcholu Musale. Tesne pod vrcholom sa pripájame na značený
turistický chodník ktorý vedie od lanovky až na vrchol.
Na vrchu Musaly je
stará, nie veľmi pekná meteostanica ale aj vrcholový stĺpik a parádny výhľad do doliny na opačnej
strane.
Občerstvíme sa, natrieme krémom s vysokým ochranným faktorom
(keďže aj tu vo výške takmer 3000mnm je ceeelkom teplo a hlavne slnečno)
a pokračujeme neznačeným hrebeňom na Malú Musalu. Cestou na ňu sa opäť
nachvíľu istíme, lebo cesta na dol má asi dva mierne exponované úseky. (I. max
II.).
Z nej plynulo pokračujeme na celkom výrazný vrchol Ireček.
Cestou
samozrejme kochaním sa výhľadom, zakopnem a tak si narazím koleno že si
sekundu myslím že sa už ani nepohnem ďalej, ale adrenalín spraví svoje
a tak mi až dvojtýždňová modrina bude pripomínať čo sa stalo. Z Ireceka
sa dá už zísť pekne k plesu (ktoré je cca 30 min od vrcholovej stanice
lanovky), a tak sa chvíľu pohrávame s myšlienkou na Deno, ktoré
vyzerá ešte na dobrú hodinu pred nami, už neisť. Ale...kedy prídeme zas do
Bulharska?! A tak zatneme zuby a hory nás odmenia tým, že to vôbec
nebolo tak ďaleko ako sa zdalo. Cestou míňame skalnatý útvar, ktorý domáci celkom logicky nazývajú sfingou.
Za necelú polhodinku sme na ňom. Celý hrebeň
vidíme z druhej strany ako pred cca 6timi hodinami a už sa nemôžeme
dočkať piva a sprchy!
Je aspoň 15stupňov a s ubúdajúcimi
výškovými metrami teplota ešte stúpa. Pri plese sme už celkom uvarení a
„lanovkou“ sme za 30min dole. Nádherná túra to bola. Určite zvládnuteľná aj bez
horského vodcu! Ak sa vyberiete niekedy do Bulharska, určite si minimálne na
Musalu vyjdite, obťažnosťou menej ako Kriváň a výhľadom a výškou o kus
viac ☺.
Nastúpané metre: 1000 v.m.
Dlžka túry: 16 km
Celkový čas: 6:40 h
