BulharskoI Hrebeňovka Vihren-Kutelo-Koncheto hrebeň-Bansky Suhodol

Bulharsko I.
Hrebeňovka: 
Vihren 2914m - Kutelo I; II 2908m -  Koncheto hrebeň - Bansky Suhodol 2884m, alebo Bulharsko poprvé


Ráno ako z knihy...studená dolina, slnko vychádza za kopcami a tak vyzerajú ako makety z papiera. Pozerám sa z parkoviska pri chate Vihren hut, ktorá je z Banska cca 17km po kľukatej asfaltovej ceste, nad seba a cítim sa zas tak hrozne malá.
Vihren z parkoviska 
Todorka

Parkovisko pred chatou je malé pre max. 10 aut. My sme prišli o 7:30 a okrem nás tu je ešte jedno auto. Takéto krásne kopce tu majú, ideálne počasie a nikde nikoho?!Dolina je na jednej strane zakrytá vrchom Todorka na ktorý vedie aj lanovka a je pokrytá lyžiarskymi svahmi. Po ľavej strane vidieť náš prvý cieľ Vihren. Zdá sa mi hrozne ďaleko a ešte hroznejšie vysoko.
Na prvom smerovníku je vrch písaný za 3 hodiny. Uzatváram vo vnútri stávku o koľko pobijeme udávaný čas. 
Prvý smerovník pri Vihren Hut

Ďalší smerovník je tak o 150 výškových metrov a po cca 15 min. šliapania sú na ňom naznačené dve cesty na vrch, my sa vyberáme doľava po červenej, udaný čas je 2,30. 
Druhý smerovník
Stúpanie je od začiatku prudké pomedzi kosodrevinu a skalné platne, ale Vihren sa približuje a ja pomaly rastiem. V sedle sme za necelú hodinu.
Sedlo pod Vihrenom

Poriadne tu fučí a tak som rada, že nenesiem plný batoh nadarmo. Hrdo vyťahujem novú Vaude primaloftku. To bolá tá story, že prst sa na myši nevie rozhodnúť či kliknúť a kúpiť a kladiete si otázky, či to potrebujem a či to nie je drahé. A potom niekde v sedle je to tá najúžasnejšia vec ktorú ste si kedy kúpili! No bohovská je..pekná a teplá. (To že bude vlastne aj "svadobná" som vtedy ešte netušila☺ )


Zo sedla na Vihren nám to trvalo menej ako polhodinku. Tesne pod vrcholom sa celý kopec zahalí do hmlového mraku a hovorím si v duchu, že nemôžeš mať všetko...trochu sa hnevám, Jožko sa hnevá trochu viac:-) že či to naozaj nemohlo počkať 10minút...až do momentu keď zbadám čo nám chceli hory ukázať. Nádherné vidmo..počujem aj vidím niečo také prvý krát v živote. Jožko hovorí, že je to zriedkavý úkaz – hra svetla v hmle a že to znamená že nás hory milujú. Asi 5 minút na to, keď sa mrak stratí milujem ich aj ja!
Vidmo na Vihrene


Vihren 2914m

Biele skaly všade naokolo. Vidieť celý hrebeň ktorý nás ešte čaká...urobíme opäť vrcholové fotky – vyzerajú úplne ináč ako pred 10timi minútami a vydáme sa z Vihrenu dole do sedla, z ktorého pokračujeme na Kutelo I. Cesta nadol je dosť prudká, ale takmer celá istená reťazami. Ako takmer na každej túre v duchu chválim Jožka, že ideme okruh týmto smerom a nie naopak. Mám z reťazí mokré ruky a končeky si klasicky necítim, ale viem že sa ešte určite šľapaním zohrejem.
Cesta z Vihrenu do sedla pod Kutelo I.

Sedlo medzi Vihrenom a Kutelom I.
Zo sedla to vyzerá na Kutelo I, na pohodičkových 15-20minút, no v polovici cesty sa mi zdá že na mňa dolieha riedkosť vzduchu a srdce nejako nevládze nohám, ale Jožko šľape ako vždy a tak sa snažím vyhovárať si tuto vlastnú výhovorku.
Z Kutela I je na Vihren nádherný pohlaď. Až sa mi nechce veriť, že sme tam pred chvíľou boli.
Výhľad na Vihren pod Kutelom I.

Z tejto strany je asi najkrajší..oblaky úplne zmizli a tak sa kocháme výhľadmi na všetky strany,  po hrebeni cez vrchol bez mena ( kľudne by si nejaké zaslúžil) pokračujeme na Kutelo II.








Z neho vedie jediné trochu exponovane miesto - hrebeň Koncheto na našu poslednú zastávku Bansky Suhodol. Na hrebeni sú kovové tyče s oceľovými lanami-v peknom počasí bezproblémový choďák, dokonca sa nebojím tej výšky ani ja, v hmle a v daždi určite nebezpečné miesto
Hrebeň Koncheto

Až mi je ľúto, že na dnes končíme.Z Banského Suhodolu je vidieť cele pokračovanie hrebeňa , ale to si nechávame ako dôvod vrátiť sa sem. Cesta späť je od Banskeho Suhodolu opäť istená oceľovými lanami a asi od polovice cesty je to do sedla pod Kutelom I z ktorého sme išli už len choďák.



Zo sedla schádzame ku chate z druhej strany a od polovice zavrhujem myšlienku na vynechanie oddychového dňa, lebo však hore to nič nebolo:-) Opäť sa potvrdzuje že dostať sa hore je len polovica cesty. Napriek teplu, boju chodidiel s topánkami a kolien s váhou môjho tela sa po hodinke zo sedla dostávame k smerovníku na ktorom sme sa odpájali na začiatku cesty na náš okruh. Z neho sme za 10minút ( a tie posledné sú také nekonečné) pri chate a aute..Najkrajší pocit!

Sme dole!


Nastúpané metre: 1200 v.m.
Dĺžka túry: 15km
Celkový čas: 6:30 h