Prechod hrebeňom Pyšných štítov, alebo nádhera z vrchu!


Prechod hrebeňom Pyšných štítov


Nie, nie nebojte sa! Nevytrepali sme Meggy na hrebeň😊. To si len Jožko odskočil odškrtnúť ďaľšie chýbajúce štíty do zbierky, kým som ja učila Meggy ako si užiť babský wellness víkend v Partizáne. Jožko sa k nám po výstupe pridal, lebo sme mali v pláne vydupkať si na Štefáničku. Nevyšli sme..tak ako sme nevyšli ani na Krížnu.. ale o tom až v ďaľšom blogu. Pokochajte sa dovtedy dokonalými výhľadmi z hrebeňa Pyšných štítov.  

Jožko:
Volám vodcovi či je v piatok voľný nakoľko pred príchodom studenej periódy od víkendu je ešte piatok hlásené teplé a slnečné počasie. Tomáš má voľno a ja určujem túru –  na Pyšné štíty hrebeňom.

Je piatok ráno 6.00h a začíname svižným tempom z Hrebienka. Čaká nás prvých 700 výškových metrov na Térynku, ktoré zdolávame v čase 1,5h. Na chate je už pohyb a vrava, prespávajúci turisti raňajkujú zatiaľ čo my dopĺňame vypotené tekutiny. Po pol hoďke nastupujeme krajom spišských plies na výšlap do Ovčiarskej lávky.
Po hodine sme v lávke, obtiažnosť nijak zvláštna tak na úrovni I. Z lávky nás čaká krátky výšlap s jedným ťažším miestom na Ovčiarsku vežu (2490 mnm) z ktorej zostupujeme celkom ľahko do Veternej štrbiny a opäť hore na Veterný štít (2515 mnm).  Prvé dva kopce sú za nami bez výraznejších ťažkosti. Pred nami sa ukazuje Supia veža (2540 mnm) a Strapatá veža (2565 mnm), pričom výstup na obe sa realizuje vľavo od hrebeňa na strane Veľkej zmrzlej doliny.
Výstupy na obe veže sú na úrovni I+, avšak zlez z oboch je náročnejší, terén sa priostruje a má charakter II-III, dokonca zo Strapatej veže aj zlaňujeme (čo ja z duše neznášam J). V rýchlom tempe ale zdolávame aj obe zmienené veže a čaká nás ľahký a krátky výšlap na malý Pyšný štít (2590 mnm). Z neho opäť celkom ľahko do Lastovičej štrbiny a okolo Loktibrady nás čaká stúpanie na vrchol dnešného dňa – Pyšný štít (2621 mnm). Z Pyšného si užívame nádherné výhľady smerom na Stredohrot a pod ním Térynku a tiež na Lomničák s úžasným Vidlovým hrebeňom až ku kežmarákom. V diaľke vidno Kolový štít a za ním belejúce sa Belianky s Vidlou a Havranom. Radosť sa pozerať 😊.
Po pol hodine strávenej na vrchole nás čaká už zostup do Bachledovej štrbiny a jordánkou späť k chate. Zostup je však asi najťažšou časťou celej túry...je nepríjemný s množstvom úsekov za II-III s niekoľkými zlaňákmi a tak cesta ku chate trvá nekonečne dlho. V zdraví sa k nej dostávame asi po 1,5h z vrcholu kde si dávame zaslúžené pivo  a čaká nás už len zdupkať dole na Hrebienok k autu. Cestou dole nám ešte zapózuje preslávená tatranská líška a tým sa aj lúčim (nie na dlho dúfam) s tatrami.


Celková dĺžka: 18 km
Celkový čas: 8,5h
Nastúpané metre: 1530 v.m.