Bulharsko III.Maylovitsa - Orleto, alebo ako sme si skoro adpotovali túlavého psíka
Posledný deň v Bulharských
horách. Ostávame v pohorí Rila, ale presúvame sa autom asi 25 km z Borovetsa
po veľmi zlej na parkovisko vo výške 1750mnm. Aspoň je čo kritizovať
v tejto krásnej krajine, kde sa cítime tak trochu ako bohatí britský
turisti v centre Bratislavy! Zaparkujeme na platenom parkovisku, ale
vzhľadom na to že je 06:30 nie je komu zaplatiť☺.
 |
| Začiatok značenej cesty |
Vyrážame po značenom chodníku, kamenistou cestou k chate Majlovitsa ktorá
je od parkoviska vzdialená cca 45minút. Po ceste sa k nám pripojí psík.
Vychudnutý mix vlčiaka a kto vie čoho ešte, ktorého celkom neúspešne
zaháňame naspäť. Musím mať túto cestu prechodenú niekoľko krát, lebo nás celkom
pekne vedie! Naháňa stáda kamzíkov a robí nám spoločnosť počas celej túry až
do konca.
 |
| Pamatník obetiam hôr |
Od chaty sa značený chodník dvíha a po kamenistých schodoch
prídeme až k Elenskému plesu z ktorého je vidieť všetky tri plánované
vrcholy. Sedlo pod Maylovitsou je pekne vidieť a cesta do neho svižným
krokom trvá cca 30minút.
 |
| Elenské pleso |
Poriadne v ňom fučí a znovu si gratulujem
k mojej parádnej primaloftke. Zo sedla na vrchol je to po peknom hrebeni choďáčik
na cca 20minút.
Na vrchole je tabuľa s výškovými metrami, pri ktorej sa
odfotíme, napijeme a vraciame sa späť. Tretie pohorie a opäť úplne
iné ako tie dve pred ním. Toto sa možno najviac podobá na naše Vysoké Tatry.
Trávnatý porast je až na vrchol Maylovitse vo výške 2738 m.n.m. kde sú
u nás už len skaly.
Cestou spať z hrebeňa zídeme neznačeným ale
celkom viditeľným chodníkom k malému vyschnutému pliesku a opäť
začneme stúpať v trávnato-suťovinovom teréne na Orleto. Zdola chodník
vyzerá tak strmo aký aj je. Na trávach sa šmýka, a tak sa snažíme
traverzovať. Trochu sa mi už nechce, a v duchu zvádzam boj, hľadám
motiváciu, zatváram oči, že možno keď ich otvorím bude to bližšie ☺. Nič nepomáha...proste
to musím vyjsť. Chvíľu idem asi aj štvornožky☺, ale nakoniec po celkom ostrej hrane som hore!
 |
| Cestou na Orleto |
Vždy keď to dokážem, tak si
poviem že dobre že som sa nepoddala! Ten výhľad stojí za to! Orleto je
z druhej strany, poriadne strmá exponovaná stena, na lezenie a údajne
sa tu niekde nachádza aj ferata. Cestou nadol sa rozhodneme, vzhľadom na let
domov a málo času, že už Malú Maylovitsu nevylezieme a necháme si
niečo aj na budúce ak opäť pôjdeme prešlapať bulharské hory.
Na parkovisku sa
lúčime s naším spoločníkov vlčiakom , ktorý za odmenu dostáva naše dva
croiisanty čo sme cestou nezjedli ☺.
Nastúpané metre: 1300 v.m.
Dlžka túry: 15,5 km
Celkový čas: 5.20h
