Prvý sneh,alebo druhý deň bez opice

Veľký Choč (1611mnm)

Už dva dni sa cítim relatívne fajn...dokonca nasnežilo a hlásia krásny slnečný deň. Keďže netuším či je to stav ktorý už pretrvá „navždy“ a Jožkovi už brnia nohy, keď pozerá na zasnežené fotky na turistických stránkach, berieme dovolenku a vyrážame smer Dolný Kubín. Na Donovaloch je krásne slnečno, ale Ružomberok je celý v hmle. Aj Valaská Dubová, kde nechávame auto je v hmle, ale pri pohľade na nebo to vyzerá viac ako nádejne. Vydávame sa značeným chodníkom lesom, v ktorom je najprv namrznuté lístie, potom len ľad a neskôr v serpentínach už len sneh ktorého hĺbka sa zvyšuje. V lese je chladno a keď sa mi Jožko stratí z dohľadu a ja zistím že bez toho Bena som zadýchaná po pár metroch (ach kde je moja triatlonová kondička) miestami zvažujem návrat, miestami rozvod....ale snažím sa v hlave vydolovať spomienku na prvý polmaratón, ako som bežala seknutá a na 18km som si už necítila ani jeden kĺb a na ten pocit v cieli keď som to nevzdala a tak držím, veď ten les nebude nekonečný. Je ☺. Po asi hodine z neho konečne vyjdem na lúku zaliatu slnkom, kde ma čaká Jožko usmiaty s čajom v ruke (moju výhražnú zúfalú sms o rozchode, návrate a neviem čom všetkom čo Vás napadne v lese si ani neprečítal). No nemilujte ho ☺. 

Ukáže mi smer ktorým budeme pokračovať na vrchol a od tohto momentu sa už celkom teším. Čo krok to nádherný výhľad. Stromy obsypané zamrznutým snehom vyzerajú ako v rozprávke, modrá obloha a slnko ktoré robí na snehu diamantové odlesky...no presný opak toho čo bolo poslednú hodinu v strašidelnom lese ☺.

Snehu je dosť, odhadujem miestami aj pol metra, ale sú vyšliapané šľapaje a tak, keď sa trafím, ide to celkom fajn. Záverečný úsek pod vrcholom je istený reťazami, čo vždy poteší že si na chvíľu pomôžete aj rukami. Odtiaľ je už vidieť vrchol, je to už len kúsok a sme tam. Ten výhľad sa nedá opísať. Hmla v dolinách, slnko na zasnežených horách. 360 stupňový výhľad ktorý sa nedá odfotiť..

Maminka vraví, že je to jej najobľúbenejší kopec a teraz jej verím. Chvíľu sa kocháme a fotíme, dáme si čaj a keď príde pán čo šliapal za nami prepúšťame mu miesto a ideme naspäť. Chvíľu ľutujem, že nemám „sáčok“ lebo po zadku by to bolo o dosť rýchlejšie, ale po čase si nájdem systém a v hlbokom snehu šmykom schádzam až na lúku.

Teším sa že návleky, ktoré som si kúpila ešte na prvú Gerlachovú túru konečne našli svoje využitie. Lesom to ide nadol oveľa, oveľa lepšie ako nahor, dokonca slniečko v záverečných úsekoch povolilo ľad a tak aj miesta ktorých som sa obávala idú fajn. Dolu sme za polovičný čas, ale hneď po návrate píšem list Ježiškovi s požiadavkou na turistické palice. Každopádne to bol krásny začiatok snehovej sezóny. 

Nastúpané metre: 940 v.m.

Dĺžka túry.11 km

Celkový čas: 3.30 h