Kreischberg alebo keď ho milujem tak, že som schopná tri dni z lehatka pozerať ako lyžuje:-)

Kreischberg alebo keď ho milujem tak, že som schopná tri dni z lehatka pozerať ako lyžuje

Bábatko v brušku nám tento rok nedoprialo poriadnu taliansko-alpskú lyžovačku (a Jožko stále hovorí, že si vlastne zobral mačku vo vreci lebo sme manželia, ale ešte ma nevidel lyžovať😂 ) ale napriek tomu sa nechcel predstavy „poriadne“ sa vylyžovať, vzdať. A tak hľadal, porovnával, sledoval počasie až mi jedno stredajšie ráno poslal link na stredisko Kreischberg v Štajersku. Počasie na najbližšie tri dni blue sky, teploty na ideálny sneh a tak sme ako vždy do hodiny rozhodnutí. Najbližšie k stredisku je dedinka St.Lorenzen ob Murau, v ktorej je v tomto čase takmer všetko vypredané ale v hotel Alpenblick hlási jednu  voľnú izbu  a tak sa ešte to popoludnie zbalíme a ideme.

Cesta z Bratislavy trvá tri hodiny, a napriek môjmu tehotenskému mechúru to dáme na jeden šup bez prestávky. 90% cesty je diaľnica až posledných cca 45km je cesta prvej triedy ktorá je ale prázdna a rýchla. Prechádzame mestečkom Murau, ktoré je od lyžiarskeho strediska vzdialené 10km a v prípade vypredaných kapacít je niekoľko možností ubytovania aj tu. St.Lorenzen ob Murau je malinká dedinka, ale je tu celkom slušne zásobený Spar, niekoľko kaviarní a pizzeria. Lyžiarske stredisko začína prevádzku o 8:30, lístky začína predávať o 8:00.

Napriek maďarským prázdninám (väčšina ubytovacích zariadení patrí Maďarským vlastníkom, preto je ich toto stredisko plné) sa lístky kupujú pomerne rýchlo. Celodenný lístok stojí 44Eur, na 42km zjazdoviek dobrá cena.

Nástup na prvú bublinu pre 6 osôb korigujú zamestnanci strediska a čakáme max. 5minút. Kocháme sa krásnym nepoškvrneným menčestrom a širokými zjazdovkami. Po prekonaní cca 800m prevýšenia vystupujeme. Jožko zapína lyže a ja utekám na čaj. Nikdy ma neprestane udivovať ako môžu na verejných toaletách vydržať vázičky, dekorácie a 100% čistota, ale v Rakúsku to tak vždy je.  Jožko je po prvých jazdách nadšený a ja som šťastná že je šťastný. Objavila som jarnú prechádzkovú trasu a zimnú bežkársku na jazero. Píšu hodinku na cestu tam a späť a tak sa rozhodnem stráviť čakanie „aktívne“. Cesta je zratrakovaná ale po bežkách ani stopy, mne to tento krát vôbec nevadí. Z jazera je krásny výhľad na ďalšie zjazdovky a na okolité kopce, ktoré majú všetky nad 2000m.n.m.

Bože ako by som lyžovala! V termo nohaviciach sa  ale ledva hýbem a pri každej možnosti som rada keď môžem fungovať s rozopnutým zipsom😂😂. Zvyšok dňa strávim na lehátku v „krčme“ na medzi stanici ktorá je asi o 400m nižšie ako vrcholná stanica. Bez aperolu, jagatee a všetkého čo k lyžovačke patrí, ale zmierená s osudom😂 Slniečko svieti, tak si nahováram že vitamín D potrebujem teraz viac ako pohárik. Svah je široký a tak skoro poloprázdny, napriek tomu koľko ludí na lanovke chodí a koľko bolo na parkovisku áut. Nikde sa na lanovky nečaká. Lyžovačka sa dá spojiť so skiaplovými výstupmi na okolité kopce, ktoré sú dobre dostupné, značené a tie známejšie aj dosť navštevované, takže je pomerne bezpečné vydať sa aj na sólo na výstup.

O tom čo Jožko pošliapal vám napíšem v ďalšom blogu. Po lyžovačke nám veľká rodinná izba dobre padla, lebo sme prišli síce len na dve noci , ale kto kedy žil so športovcom vie.. A to ja teraz nenosím zo sebou takmer nič. Predstava toho že športujeme obaja a máme ešte dieťa nás doháňa k prehodnoteniu hľadania kombíčka za minivan s ťažným zariadením😂. Popoludnie sa dá stráviť aj návštevou mestečka Murau, kde je na kopci (aj prechádzka mestom musím mať svoje výškové metre😂 )kostol a hrad, ktorý síce nebol otvorený ale  z nádvoria bol krásny výhľad. Pri schádzaní z neho som opäť pochopila s kým žijem😂keďže na cestu dole sme si vybrali chodník, ktorý je v zime zatvorený (asi😂 lebo po nemecky si viem len objednať víno a čaj) a tak sa cestou dole zapotíme viac ako pri schádzaní zo zimného Soliska.

Hotel je super, na večeru teplý bufet s výberom asi 10tich jedál. Plno Maďarov, ako nám neskôr lámanou angličtinou vysvetlí personál (po anglicky vie len jeden čašník) aj tento hotel patrí maďarským majiteľom. Do tohto regiónu sa dá veľmi ľahko zamilovať, športové vyžitie je tu naozaj pestré, či v lete alebo v zime. Kopce nad 2000m dostupné, značené, množstvo cyklotrás a upravených zjazdoviek (v okolí je do hodiny niekoľko ďalších lyžiarskych stredísk). Vrátili sme sa tam o 10dní znovu😂 a Jožko už dva týždne hľadá apartmán ktorý by sme kúpili a urobili si z tohto dokonalého miesta naše víkendové sídlo. Máme to časovo takmer tak ďaleko ako do Tatier a aj keď naše hory milujem nadovšetko, niektoré veci sa jednoducho porovnať nedajú.