Skialpové túry v Štajersku, alebo pár prepotených tričiek,neuveriteľných výhľadov a mega zjazdov.

Frauenalpe – 2000 mnm

Výšlap sa začína v lyžiarskom stredisku Frauenalpe ktoré je však aktuálne mimo prevádzky. Chata Murauhutte ktorá je aj členom Aplenverein a v ktorej sa dá slušne ubytovať a výborne najesť (príležitosť na Kasespetzle som si nenechala ujsť) bola však v sezóne otvorená. Cesta z mestečka Murau k nej trvá cca 20minút, cesta je v zime udržiavaná ale ku koncu sa stav mení. My sme už len v hornej tretine natrafili na zvyšky zamrznutého ujazdeného snehu ale vyšli sme bez problémov. Nalepíme pásy a Jožko vyráža po bývalom ale upravenom svahu na vrchol Frauenalpe. Ťažko budem sprostredkovane opisovať pocity šliapajúceho muža, lebo kým my ženy (a ja som teda v tomto 100%) vyriešime na jednej túre, milión problémov, v hlave zrekonštruujeme byt, naplánujeme si život na najbližších 5 rokov, vymyslíme nové slogany do práce a spíšeme v hlave zoznam čo všetko si ešte potrebujeme kúpiť, muži riešia len dve veci, koľkých ešte mám pred sebou a musím ich predbehnúť a kedy si čo prezliecť resp. kedy už je čas na primaloftové alebo páperové zateplenie☺ Takže viem že cestou nahor predbehol všetkých a že napriek teplotám okolo nuly sa obliekal do primaloftky až na vrchole :-).

Cesta na vrchol má niekoľko možností, Jožko vyšiel nahor popri vleku a následne krajom lesa až na hrebeň po ktorom pokračoval už nie strmo asi 2 km k vrcholu s krížom. Napriek polo-oblačnému počasiu, ktoré sa tu vždy navečer takmer úplne vyjasnilo mal výhľad neskutočný! Ja ho mám sprostredkovane cez fotky tak ako vy, ale som si istá že tam sa s ním vrátim a pozriem si ho naživo. Je to ľahká skialpová túra aj pre začiatočníkov, alebo ako po obedný doplnok po lyžovaní.

Nastúpané metre: 420 v.m.

Dĺžka túry: 6 km

Celkový čas: 1h

Hoher Zinker – 2222 mnm

Výstup na tento krásny kopec s veľmi ľahko zapamätateľnou nadmorskou výškou začína v lyžiarskom stredisku Lachtal (1600mnm). Stredisko je od Murau vzdialené asi 35km, čo bolo asi 30minút cesty autom. Na mape strediska sú znázornené dve skialpové výstupové trasy, Jožko sa rozhodol pre trasu „Zinkenschlucht“ od Sissi baru, kde sa nám podarilo aj zaparkovať. Lyžiarske stredisko má svoje parkovacie plochy, ale v čase víkendovej špičky (ako sme boli my) bolo celkom náročné nájsť voľné miesto. Cesta na vrchol nebola zdola celkom jasne viditeľná ale opäť bol krásny víkendový deň a skiaplinistov na trase už bolo dosť. Jedného sa Jožko hneď dole opýtal odkiaľ začať a ten, aj keď bez slova po anglicky ochotne vysvetlil trasu☺.  Celú cestu som mala pred očami žľab aj vrchol, ale len som hádala kde asi je, koľkých predbehol☺ a či sa už vyzlieka lebo mu je teplo. Po necelej hodinke mi píše že je na vrchole a že ide naspäť. Poprosila som ho aby napísal niečo z cesty, lebo ja som tam nebola, že to potom upravím a pridám prídavné mená☺, a on napísal toto: "Výstup nebol technický náročný, snehové podmienky boli ideálne  a tak výškové metre sa naberali veľmi rýchlo. Jedinou strmšou pasážou bolo miesto pod vrcholovým hrebeňom na ktorý sa muselo ísť „cik-cakom“, ale po dosiahnutí hrebeňa to už bola balada pre oči na všetky tie okolo sa týčiace kopce s nadmorskou výškou ako v našich Vysokých Tatrách. Z hrebeňa to nie je ďaleko na predvrchol a následne na vrchol s krížom.

Povinné foto s krížom a už len mega zjazd dole do údolia k žene, ktorá ma dole s láskou  čaká pretože vie že TOTO ma nabíja energiou!" a k tak som to neupravovala☺

Nastúpané metre: 600 v.m.

Dĺžka tury: 6,7 km

Celkový čas: 1:35h

Greim – 2474 mnm

Pri našej druhej marcovej návšteve Kreisbergu si Jožko našiel ďalšie kopce na skialpové túry. V okolí je ich fakt celkom dosť. V informačnom centre v lyžiarskom stredisku veľmi ochotne ( a konečne niekto aj anglicky) pre zistili informácie o ceste ktorou sa dá dostať k východziemu bodu pri chate Greimhutte  aj o stave žľabu a snehu v ňom. A tak sa ráno vydávame s veľkou pomocou navigácie ku spomínanej chate. Počasie zatiaľ vyzerá nič moc. Oblačnosť je veľká, nízka a všetky kopce naokolo sú v hmle. Pokračujem v ceste, aj  keď vidím na Jožkovi že by sa najradšej otočil. Ísť od neznámeho terénu v nevyspytateľnom počasí, v oblakoch ktoré sa každú chvíľu prevaľujú zo strany na stranu nie je žiadna sranda. Rozhodneme sa, ale vyjsť až ku chate a uvidíme. Cesta na hor je celkom divoká, posledných 8km je to spevnená horská cesta a v takej Januárovej zime to musí byť naozaj zaujímavé. Na parkovisku pred chatou, ktorá je ale zatvorená, je už asi 15 áut a stále prichádzajú ďalší. A tak sa zhodneme, že za niekým vlastne vždy pôjde a že keď už sme tu... Stále vidím, že sa mu nechce, ale nasrdený sa oblieka a ide hore. A je za túto odvahu odmenenýJ do 15tich minút od jeho odchodu začnú oblaky miznúť, najprv len malou dierkou cez ktorú začne presvitať slniečko a do polhodiny je obloha úplne čistá. A tak vidím skupinky ako ťapkajú cik – cak žľabom hore a hádam či tá čierna bodka  čo sa rýchlo pohybuje okolo nich je Jožko alebo nie. Opäť sa jedná o technicky nenáročný výšlap, i keď asi v polovici žľabu už nasadili domáci haršajzne (Jožkovi sa nechcelo zastavovať a tak si to až hore vyťapkal bez nich ☺ ). Posledných cca 200 výškových metrov bolo strmších a na nasvietenej strane sa už sneh začal topiť a tak sem-tam sa podarilo aj preboriť. Vrchol bol vraj nádherný a ako je v rakúsku zvykom opäť s krížom.

Zhora som dostala pozitívnu SMS ako už z vrcholu dávno nie, a tak som aj ja šťastná že sa nakoniec spojili všetky sily a dopriali mu takúto krásnu slnečnú turistiku s nekonečným výhľadom.

Usmieval sa v aute cestou domov hádam až po Viedeň. A ja viem, že do tohto regiónu sa ešte určite vrátime.

Nastúpané metre: 825 v.m.

Dĺžka túry: 6,8 km

Celkový čas: 2:10 h