Rýchlovka hrebeňom Malej Fatry, alebo ako sme si obaja užívali po svojom


Rýchlovka hrebeňom Malej Fatry, alebo ako sme si obaja užívali po svojom:-)


Prvé týždne môjho materstva som sa stále v myšlienkach vracala domov (rozumej do Bystrice), stále som si hovorila, že už tam musím ísť lebo tam bude všetko lepšie! Poznáte to, proste zdrhnúť a zrazu sa všetko vyrieši 😁. Môj zodpovedný tatino nás stále odhováral a hovoril mi: počkaj, počkaj..a tak sme teda čakali. Na Králiky sme sa vybrali až na prelome 7 a 8 týždňa keď už vlastne žiadne problémy neboli a my sme si to tam išli fakt len užiť. ( A trošku otestovať ako budeme znášať nové prostredie..že by sme predsa len tie Tatry tento rok dali😁 ). Jožko musel pracovať, ale podarilo sa mu aspoň na dva dni za nami vybehnúť. Ten druhý sme absolvovali už spomínaný výstup na Zvolen nad Donovalmi. Ten prvý si Jožko po ceste strihol hrebeňovku Malej Fatry, ktorú nazval rýchlovkou! Teším sa, keď budem takéto riadne túry zas písať a prežívať za jeho chrbtom, ale na teraz jeho zápisky z tejto krásnej hrebeňovky. 
"V utorok skoro ráno sadám do auta s cieľom údolná stanica lanovky do Snílovského sedla vo Vrátnej. Cieľ je jasný – čo najrýchlejšie (moja pozn.: preto tá rýchlovka😁)prejsť hrebeňom od Snílovského sedla na Veľký Ruzsutec a dole do Štefanovej. O 8.30 sa veziem prvou lanovkou hore a cca o 10 minút na to už naberám prvé výškové metre v stúpaní na Chleb (1646 mnm).
Hrebeň za Chlebom
Z rána je dosť zamračené a fúka celkom svižný vietor a tak dupem ostošesť nech mi v krátkom tričku nie je zima a trochu rozprúdim krv a endorfíny. Po 20 min. stojím na vrchole Chlebu z ktorého sú užasne výhľady na všetky strany , vrátane hrebeňa ktorý mám ešte pred sebou, konkrétne Hromové – Steny – Poludňový grúň - Stoh a Veľký Rozsutec. Z Chlebu sa turistická značka vinie prísne po hrebeni zvlneným terénom, ktorý ma však klesajúci charakter až po Poludňový grúň resp. až po Stohové sedlo (1250 mnm).  Celý tento úsek hrebeňom Malej Fatry s výhľadmi predovšetkým na rozložitý Stoh a majestátny , skalnatý Rozsutec som prešiel za hodinu. Zo Stohového sedla nasleduje strmé stúpanie na Stoh (1608 mnm), kde sa konečne obdarujem prvými dúškami tekutín a po povinných 2-3 foto sa spúšťam dole do sedla Medziholie (1185 mnm).
Stoh
Opätovne začnem prudko stúpať a čaká  ma ďalších vyše 400 výškových metrov na ikonický Veľký Rozsutec. Zatiaľ čo na hrebeni medzi Chlebom a Stohom som stretol asi 10 turistov, v stúpaní na Rozsutec sú to už desiatky turistov, ktorí miestami spomaľujú výstup predovšetkým v skalných pasážach vybavených reťazami.  
Veľký Rozsutec
Konečne stojím na vrchole Veľkého Rozsutca a po povinnej fotke s krížom a doplnení tekutín sa vydávam na cestu spať na Medziholie a dole do Štefanovej. 
Pohľad na Rozsutec
V Štefanovej si odchytím chlapíka, ktorý na dodávke vyváža kolobežky z Terchovej , a za úplatu 10 EUR je ochotný ma odviesť k autu k údolnej stanici vo Vratnej.
Celá trasa hrebeňom merala 16km, pričom som nastúpal 1100 výškových metrov a vyklesal 1900 v.m. Tabuľkový čas udáva hodnotu 7.55h, ale keďže som sa ponáhľal tak som to zvládol za polovičný čas 4.20h "
Z Chlebu záber na celý hrebeň
Ponáhľal sa za nami a to je krásne😁. My sme za ten čas zvládli návštevy, nové prostredie, naučili sme sa zaspávať v postieľke (lebo ju Dedko kúpil a poskladal z lásky a to dieťa to vie), na terase pri vetríku z kremnických vrchov spať tak ako sa nám to doma nikdy nepodarí a definitívne sa presvedčiť že Tatry zvládneme!