"Šport" s dieťaťom😁
Tak dobre...priznávam, mala som dosť naivné predstavy o tom čo bude po pôrode..v podstate som si myslela že život bude taký istý plus dieťa...prve dva týždne sa dieťa najedlo a spalo..mamka upratala navarila ožehlila vytrhala burinu v záhrade.. proste JA mám dokonale zlaté dieťa😊 no a potom ustúpila žltačka a dieťa ožilo 😊 a vtedy som pochopila prečo mi kamarát po majstrovstvách SR v kross triatlone ktoré som skoro nedokončila povedal, že neboj to ozajstné pretekanie príde aj tak až keď sa staneš matkou...spomínam si na najťažšie trojfázové tréningy s Filipom keď som odpadávala mŕtva o desiatej po plavárni do postele a keby som vládala smejem sa..nič..skutočne NIČ sa nevyrovná pár bezradným nociam a dňom húpania sa..húpania sa v ľahu .. sede..na lopte..so šatkou.. bez nej..stavu keď ste ochotný do google dookola zadávať otázky ako ako uspať dieťa a čítať aj modrého koníka😊 kúpiť všetko čo by vám v tom pomohlo nech to stojí aj celú materskú..keď o tretej v noci píšete kamarátke neurologičke v nádeji že existuje injekcia ktorá to dieťa uspí😂 stav kedy si myslíte, že už naozaj viac nemôžete, zložite ju z rúk a ona sa preberie a začíname od znova, zo silou ktorú ani neviete kde vyhrabávate, hojdám ju a pri tom myslím na to čo všetko som chcela urobiť kým bude spať..pozerám na fotky na stene, môjho "života pred" a určite aj po vplyvom hormónov sa rúcam😁 v najväčšom zúfalstve prosím moju maminku nech ju zhora nejako uspi....a potom naštastie príde najprv sestra ktorá mi vysvetlí že to nie je navždy a potom príde môj tatino a keď mu zaslzená hovorím, že toto nedám..že nemôžem mať na sebe 10 hodín denne dieťa opýta sa ma že a čo iné mam na práci?! A ma pravdu..skutočne len spôsobom pokus omyl dôjdem na to že jedine čo ju uspi a udrží spať viac ako hodinu som ja..že aj keď ma zachraňuje môj muž a hojdá ju on, keď už necítim chrbát, ja musím zastaviť vtedy keď to chce ona a na hodinu a pol sa venovať len jej..aby bola na mne aby cítila moju vôňu a to, že sa nehnevám že nemám dovarené a dožehlené, keď si ona zmyslí že chce jesť..Niekoľko krát za tu hodinu a pol skontroluje či tam stále som takže všetky pokusy ako ju "obabrať" sú márne..po 35 rokoch "sebeckého" života je dôležitejšia potreba niekoho iného ako mňa😉 a zrazu to celé funguje.. mala zaspí..a ja idem plniť vetu mojej "guru" Ivky že dieťa bude šťastné všade tam kde budem šťastná ja a vyrážam presne mesiac po jej narodení športovať😊 Jožko išiel do álp..on sa nechcel opiť keď sa narodila lebo to nevie. On chce vyliezť na Glockner tak som mu to odobrila😊 aj keď mi vždy trhá moje sebecké srdce, keď ho vyprevádzam na bike alebo na kopec, viem že to nie je navždy..a ja začnem zas..s ňou..
Budmericky lesopark je mega miesto..cele tehotenstvo som tam chodila joggingovat a sľubovala jej že tam budeme spolu chodiť...
