Dvojboj Kľak - Strážov, alebo sú aj také kopce:-)

Kľak 1352 m  - Strážov 1213 m

Ani neviem prečo som o nich ešte nenapísala. Asi sú kopce ktoré milujete hneď ako napr. všetky „vysoké“ aj tú východnú, aj tu karpatskú a aj tú najkrajšiu vo VT, také ktoré milujete najmä cestou dole ako Kriváň, a také ktoré si pamätáte ale už tam druhý krát ísť nepotrebujete. Pre mňa je takým vrch Strážov. Spojili sme výstup naň s výstupom na Kľak, kde som bola tiež prvý krát v živote.

Výstup na Kľak sme začali na parkovisku na Fačkovskom sedle.  Kráčanie je zo začiatku také príjemné, dvíha sa len zľahka až následne v lese sa stáva strmším a pokračuje v podstate až k vrcholu. Záverečné pasáže sú dosť úzke a treba sa pozerať pod nohy, aj keď je už čo to z výhľadu vidieť. Tesne pod vrcholom prechádzame okolo zhorenej chaty ktorá tam kedysi stála a ktorú pripomína už len pamätná fotka. Od nej je to už len kúsok, rozmýšľam ako sa tade musí ísť v zime, lebo niektoré úseky sú aj v tomto jesennom počasí fakt dosť úzke. Ale výhľad hore je neskutočný. Rozumiem Jožkovi, že keď sa po tínedžerských rokoch opäť zamiloval do turistiky bolo to práve tu. Je síce pracovný deň ale pekné jesenné počasie vylákalo na turistiku ešte pár ľudí okrem nás a tak je pri kríži, ktorý zdobí vrchol miestami husto.

Cesta dole ubehne veľmi rýchlo a tak keď sa Jožko nevzdáva svojho plánu vyšliapať aj na Strážov, ktorý sa týči oproti, zdá sa mi že pohoda.

Parkujeme na poľnej cestičke asi kilometer za Čičmanmi z ktorej vedie značený chodník hore na Strážov. Možno mi v aute stuhli nohy, možno sa trochu zatiahlo a už nebola taká dobrá viditeľnosť, možno už to že som bola tehotná (aj keď vtedy som o tom ešte nevedela) spôsobilo, že od prvých metrov to proste nešlo ani fyzicky ani psychicky. A výstup na Strážov tiež nepatrí k „prechádzkam“ lebo v podstate od začiatku je to strmé a potom ešte strmšieJ stúpanie cez les. Miestami strmé tak, že som sa začala pozerať po nejakom konári, papeku alebo čomkoľvek čo by sa dalo použiť ako podpera☺ Nakoniec som splašila dva odlomené konáre a s tými som bojovala smerom nahor aj nadol až dokonca.

 Výstup do sedla bol: „ teraz je to už len kúsok“ proste niečo v zmysle Kriváňa, kedy je to zo sedla ešte aspoň desať kúskov☺ záverečná lúka, ktorá bola prvým a jediným miestom s voľnejším stúpaním a pár posledných metrov cez lesík a sme na vrchu.

Výhľad napriek tomu, že to miestami vyzeralo, že už už začne pršať bol stále krásny. Bolo vidieť Kľak oproti na ktorom sme boli ani nie dve hodiny pred tým. Urobili sme si pár krásnych záberov, ja som popadla moje bakule a vydali sme sa na cestu nadol. Cestou nahor sa mi zdalo, že cesta dole bude ešte horšia, ale ubehla celkom fajn. Najmä ma asi hnala neskutočná túžba vyzuť sa a sadnúť si. Vidím ohradu kde sa pásli koníky a kde sme na začiatku stretli partičku, ktorá nás zdravila zo slovami: „ idete na Strážov? Fuuuu to vám nezávidíme“. V tomto momente presne viem o čom hovorili.

Kľak                                                      Strážov
Nastúpané metre: 610 m                      Nastúpané metre: 510 m

Dĺžka túry: 9,6 km                                 Dĺžka túry: 8,2 km

Celkový čas: 2,18 h                              Celkový čas: 2,01 h