Koruna Vysokej: Dračí štít 2523m - Vysoká 2547m - Ťažký štít 2520m
Jožko rozpráva o korune Vysokej
ako jednej z top najkrajších túr vo Vysokých Tatrách.
Opäť sú podľa predpovedí pred
nami pekné štyri dni ( a to je toto leto celkom vzácnosť) a tak flexibilne
opäť plánujeme výlet do Tatier. Tzv. korunu Vysokej tvoria tri štíty: Dračí
štít, Vysoká (dva vrcholy) a Ťažký, alebo tiež nazývaný Český štít. Poznám
len Český lebo ten mi tak každú sezónu rezonuje ako miesto odkiaľ niekto niekam
padol, no ale Jožko tvrdí, že to dám, tak mu verím. Tatinovi radšej naše plány
nespomínam, poviem mu kde som bola až keď zleziem dole.
Túru začíname o 05:00 pri zástavke
TEŽ pod Popradským plesom, odkiaľ máme zabezpečený vývoz na Popradské pleso.
Dole sa stretávame s našim vodcom Vondom. Je trochu starší ako bol Tomáš,
ale rovnako chudý a pohoďák na prvý pohľad. Začíname pohodovým tempom cez
Zlomiská, zdá sa mi že super vládzem, ale skôr asi Vondo brzdí Jožka aby sa nerozbehol
ako obyčajne.
Cesta zo sedla vedie centrálnym
žľabom na Vysokú a z nej sa asi v 2/3 odpájame na Dračí štít. Sme
istení a také to „lozenie“, že treba použiť aj ruky ma hrozne baví!
Samozrejme kým sa nepozerám dole☺.
Z Dračieho štítu (ktorý ma taktiež dva vrcholy) je krásne vidieť ďalší
cieľ našej cesty. Cestou dole musíme strmší úsek komínom zlaniť, čo Jožkovi
robí malý mentálny problém, uveriť lanu s priemerom 0,5 cm, ale mne sa to
páči.
Potom cesta pokračuje vcelku chodeckým terénom na prvý z vrcholov
Vysokej tzv. juho-východný vrchol. Vondo je hrozne super, kľudný, zodpovedný,
ide sa nám proste fajn. Ani neviem ako sme na vrchole. Po jeho dosiahnutí par desiatok výškových
metrov zostúpime a opäť hore na druhý vrchol Vysokej (severo-západný). Je
tu kríž s modrým očkom a dokonalý výhľad.
V duchu ďakujem
nebesiam za toto predstavenie a krotím svoju vnútornú eufóriu smerom
k pokore pred tým čo nás ešte čaká.
Posilnení schádzame centrálnym žlabom a asi
v 1/3 od vrcholu sa odpájame a smerujeme k Ťažkému. Cesta naň nie
je úplne jednoznačná a výstup je hodnotený niekde medzi II-III. Vidíme
skupinku Poliakov pred nami, ktorí blúdia smerom na hor a hľadajú
najschodnejšiu cestu. Vondo nás zaistí a ide si obzrieť terén. Keď ho
vidím ako ľahko behá po skale vnútorne sa musím smiať, ako si namýšľam aký som
ja horolezec a každý ťažší úsek predychávam alebo zliezam po zadku☺. Cesta hore je ufff.
Naj ufff zo všetkých ktoré som kedy liezla. Strach sa začína podobať tomu
z druhého poschodia Eiffelovej veže keď som k výťahom došla po
kolenách, ale stále som odhodlaná moc nefrflať a vyjsť hore. Podarilo sa.
Sedím na kameni ako prikovaná, zdá sa mi že sa celý štít trochu trasie
a nepostavím sa ani za milión.
Cesta dole je ešte dlhá
a prudká a z Popradského plesa (kde sa posilňujeme polievkou
a pivom) je to ešte 6km k autu, kedže na zvoz by sme museli čakať cca
2 hodiny. Ale nakoniec to vo veľkej pohode a vo finále krytí lesom dáme. Neuveriteľný
pocit!
Nastúpané metre: 1400 v.m.
Dĺžka túry: 18 km
Celkový čas: 9h