Predná Bašta 2366m - Patria 2203m - Ihla v Patrii

Predná Bašta (2366mnm) - Patria (2203mnm) - Ihla v Patrii, alebo rozlúčka so slobodou

Od kedy sa poznáme počúvam o nesplnenom sne, vyliezť si Ihlu v Patrii. A tak, keď sa rozhodujeme kam pôjdeme deň pred svadbou nie je nad čím rozmýšľať. Nechce žiadnu párty, alkohol potokom ani striptíz, chce len na tú ihlu vyliezť. A tak ideme na rozlúčku so slobodou tam.

Naša túra začína neskôr ako sme boli zvyknutí v lete. O 7:20 štartujeme z parkoviska na Štrbskom Plese. Vydávame sa Mlynickou dolinou smerom k vodopádu Skok. Je teplo, miestami až moc. Konštatujeme, že piaty mesiac vlastne šliapeme v úplne rovnakom počasí aj teplote. Nad vodopádom sa odpájame z turistického značeného chodníka a pokračujeme strmým žľabom do sedla nad Širokým žľabom t.j.  medzi Prednou a Malou Baštou. Stupáčik je to výživný a keď sme v sedle, som celkom šťastná že to mám za sebou. Vodca Janko nás naväzuje na lano a vydávame sa hrebeňom zdolať prvý vrchol, Prednú Baštu. Po snehu už ani stopy a aj lezenie je to také kľudné, krátke a  bez exponovaných úsekov. 

Vrcholová pusa a pokračujeme na Patriu, na ktorú je to už skôr prechádzka. Z Patrie už vyzerám kde je tá ihla ale zatiaľ ju nevidíme. Schádzame dolu dosť strmo, najprv skalami a potom mierne doľava po trávach. Už ju vidíme! Vyzerá ešte krajšie ako na obrázkoch. Majestátny dokonalý výtvor prírody! Čím bližšie k nej sme, tým je krajšia, tým sú trávy klzkejšie a svah strmší! Zostúpili sme dobrých 200-300 výškových metrov z Patrie a stojíme pred ňou. Obdivujem Jožka, že tam stále chce vyliezť. Našla som si strategické fotogenické a slnečné miesto a sledujem ako lezie hore vodca. Ide mu to strašne hladkoJ. Lezie z prednej strany, v tretine pre traverzuje cez hranu vľavo a opäť pokračuje nahor. Je na vrchole! 

Vyzerá to z mojej pozície parádne! Malý človek na vrchole veľkej ihly! Nedokážem si predstaviť kam sa tam zmestí Jožko, ale ten začína svoj výstup. Fotím, pozerám a v duchu ho hrozne obdivujem ako suverénne ide nahor. Zhora vodca vidí lepšiu cestu a tak  Jožko po prvej tretine traverzuje doprava. Musí sa trochu vrátiť a vybrať „friend“ ktorý tam vodca nechal, ale nejde mu vytiahnuť. Jediný krát som sa bála, našťastie dvojica, ktorá prišla po nás k ihle, mala evidentne „nalezené“ a tak stoja pod Jožkom a zdola ho navigujú. Pokyny od vodcu z hora nie sú dolu počuť, a ja som schopná len stláčať spúšť a modliť sa. Nepodarí sa mu ho vytiahnuť ale aspoň sa z neho odistí a pokračuje nahor. Lezie veľmi hladko a zdá sa mi že aj dosť rýchlo. Pod vrcholom, ktorý aj zdola vyzerá náročne a aj na „dotyk“ je (IV+ obťažnosť) chvíľu hľadá správny úchyt. Je hore! Ježiši on to dokázal! Vrchol po ktorom tak túžil! Už len zlaniť nadol! 

Jožko zlaňovanie moc nemá rád, ale dáva to ako pán. Je dolu a tak strašne sa teším ako by som bola na vrchole ja. Počkáme na vodcu, na nevytiahnutý friend a vydávame sa na cestu späť. Cesta nahor po strmých trávach je rovnako nepríjemná ako cesta nadol, na slnečnej strane je poriadne teplo a hrana z kade sme zostupovali k ihle sa približuje strašne pomaly. Ale za 30min sme hore a už len pre traverzujeme popod Patriu, cez trávnaté a sem tam skalnaté žľaby k vodopádu Skok.  Zísť sa dá aj kosodrevinou na Trigan ale pár ktorý sme stretli na ihle a išiel tou cestou nahor, nám túto cestu neodporučil, je vraj zarastená a nekonečná. Od vodopádu pokračujeme po turistickom chodníku k nášmu východiskovému bodu na Štrbskom Plese. Už len oddych, zajtra máme svadbu:-)

Nastúpané metre: 1200 v.m.

Dĺžka túry: 11 km

Celkový čas: 5.15h