Tri sedem stovky v Karpatoch, alebo my traja na jesennej turistike

Tri sedem stovky v Karpatoch, alebo my traja na jesennej turistike

Havrania skala-Havranica (717mnm)-Záruby (768mnm)-Čelo (718mnm)


Po dlhšej objektívnej prestávke sme sa opäť vydali na turistiku spolu. Z Bulharska sme si totiž okrem fotiek a spomienok priniesli aj tretieho člena našej domácnosti. A tak je turistika od vtedy taká iná☺. Išli ste už po totálnej žúrke s opicou na turistiku? Prvú polhodinu na etanol, druhú na zbytkový cukor, potom je chvíľu brurtálne zle, potom si začnete užívať čerstvý vzduch a po polievke a spánku ste nový človek....no tehotenstvo je opica non-stop, aj po polievke a spánku! Ale mám dve možnosti, buď mi bude zle v posteli, alebo mi bude zle v krásnej slnečnej jesennej prírode. A tak som si vybrala..

Karpatskú hrebeňovku začíname pod Smolenickým zámkom a vydávame sa po značenom chodníku cez zámocký park, pokračujeme po modrej TZ na hrebeň . Vojdeme do lesa, kde presvitá slniečko a nefúka a tak sa aj po mokrých listoch ide celkom fajn. Terén je mierne do kopca, ale zatiaľ pre mňa udýchateľný ☺. Vymyslela som si novú pomoc a tak využívam energiu nášho psa Bena aby ma trošku potiahol...škoda že po hodine ho už to naháňanie až tak nebaví. Po asi 45minútach prechádzky lesom sa už po neznačenom chodníku dostávame na hrebeň a vidíme Havraniu skalu na ktorú sa vydáme doprava.
Havrania Skala
Nádherný výhľad je odtiaľ. Vidno až do Mochoviec. Z Havranej skaly sa kúsok vrátime a po značenom hrebeňovom chodníku pokračujeme na Havranicu, ktorá je nevýrazná a ani nie je špeciálne nijako označená, a tak keby mi Jožko nepovedal že toto je vrchol tak ani neviem...škoda.
Stúpanie na Havranicu
Z nej pokračujeme po hrebeni na Záruby - najvyšší vrch Malých Karpát. Je na nich pekný kríž ale výhľad ani zďaleka taký pekný ako z Havranej skaly.
Hrebeň za Havranicou
Záruby
Mne by už aj stačilo, ale poznáte to...“keď už sme tu a je pekne“...a tak schádzame poriadne prudkým a na listoch a mokrej zemi šmykľavým svahom nadol. Prichádzame ku skupinke chalanov ktorá vraj prebádava novú jaskyňu, ktorých je pod Karpatmi viac. Odpájame sa nahor strmým svahom, na ktorom nie je vidieť žiadnu cestičku, a možno tam aj je, len je zapadaná lístím. Prechádzame okolo ďalšej jaskyne  ktorá je objavená od roku 2002.
Čelo a panormáma z čela
A sme na vrchole Čela z ktorého sú pekné výhľady na Orešanské vŕšky, či Čiernu skalu.
Vrátime sa ku skupine jaskyniarov a pokračujeme nadol značeným chodníkom až k Smolenickému zámku.
Cesta nadol z Čela
Cesta trvala maximálne 45minút a sme pri aute v Smoleniciach. Teším sa na tú polievku a posteľ, aj keď viem že „opica“ tak skoro nezmizne.



Nastúpané metre: 700 v.m.
Dĺžka túry.10,6 km
Celkový čas: 3.05 h