Zo Skalnatej na Homolu, alebo keď trochu fuci a snezi

Zo Skalnatej 704 mnm na Homolu 709 mnm

Čerstvo napadaný prašan, miestami to začalo vyzerať, že už už vykukne aj slniečko a tak ideme. Skúsime vydupkať na Skalnatú a odtiaľ na Veľkú Homolu. Zaparkujeme kúsok za Zochovou chatou v lokalite L (dodnes týmto názvom nerozumiem, ale páčia sa mi bohovsky). Cesta na Skalnatú je iná v snehu ale moje super multifunkčné paličky sú mi celkom oporou. Cesta nie je ľadová tak sa kráča celkom fajn. Ani sa nenazdám a sme na Čermákovej lúke, odkiaľ sa vydávame po červenej značke na Skalnatú. Stúpanie je to veľmi prechádzkové, mierne až po posledný strmák k stromu, ktorý zdobí Skalnatú a podľa ktorého si ju nemôžete pomýliť. Už v prvej tretine si spomínam ako som tam pachtila v lete a to s úplne inou kondičkou akú mám teraz. Začína posnežievať a pofukovať, ale na výber moc nemám a tak predychávam každých pár metrov. Keď tesne pred koncom stretnem párik dôchodcov a ujo mi hovorí, že už len 30 výškových metrov, musím sa v duchu usmievať. Ešte pár mesiacov dozadu, by som 150m vybehla ako srnka a teraz ma čaká „ešte“ 30metrov. Aké je to všetko relatívne☺.  

Už vidím strom, aj napriek hmle ktorá sa do tohto počasia pridala a Jožka ako čaká na mňa už zateplený vo vetrovke. Urobíme si pár fotiek, lebo ten strom je fakt krásny a zakaždým úplne iný a vraciame sa späť. Zostup je samozrejme o dosť horší v tom prašane ako výstup ale pomaly sa to dá zísť. Jožko sa raz zvezie a ja si sadnem pár metrov za ním, ale je to ako do perinky. Po zostupe odbáčame z turistickej značky do celkom strmého svahu na Tri kopce.

Cesta nie je označená a tento krát ani prechodená, na jar a v lepšom počasí sa trafiť dá aj pre neznalých terénu. Teraz mám len sklonenú hlavu lebo sneh fúka zo všetkých strán a sledujem čerstvé stopy Jožka, ktorý prešľapáva stopu predo mnou. Sem tam sa tvárim, že asi približne viem kde sme, keď sa opäť napájame na chodník ktorým sme sa  v lete na bikoch premávali takmer každý deň, ale ak by ma tam nechal samú asi by som sa zbláznila a môj telefonát záchranárom by vyzeral ako reklama na Tesco telefón: „kde ste?“ – „no v lese“☺. 

Z chodníka za Zbojníckym sa opäť odpojíme a cez les stúpame smerom k Trom jazdcom. Jožko hovorí, že aha tam je Homola, za chvíľu sme tam. Ja síce cez hmlu a sneh a nič nevidím a už mám aj trochu omrznuté ruky, ale verím že už to dlho trvať nebude. Asi za 20minút sme pri Troch jazdcoch  a z tej miernejšej a príjemnejšej strany vychádzame na Homolu. Stretávame partičku asi 8mych chalanov, ktorý nás ponúkajú klobáskou a domácou, a tak si len tak v duchu povzdychnem, že kedy asi zas si budem môcť niečo také dať.

Cesta dole je už celkom v pohode, snehu je dosť všade, aj keď zostúpime nižšie, dokonca aj cesta od hvezdárne po lokalitu L je neprehrnutá a vyzerá to všade ako na Vianoce. Napriek tomu, že nesvietilo slniečko a nemohli sme sa kochať výhľadmi (čo je túto zimu naozaj vzácnosť), bola to krásna prechádzka a Karpaty naozaj ponúkajú množstvo možností ako „nazbierať“ výškové aj dĺžkové metre.

Nastúpané metre: 450 v.m.

Dĺžka túry: 11 km

Celkový čas: 2.55h