Bežkovanie Ski Králiky – Chata nad Tajovom, alebo keď môže Dukatová, môžem aj ja:-)
Bežky, stále jeden z mála športov,
ktorý mi ostal a ktorý mi dáva pocit „že sa hýbem“. Dokonca som asi tomu
malému stvoreniu v bruchu vďačná, že som ich vďaka nej znovuobjavila. Lebo
popri lyžovaní a skialpe by ma bežky určite nenapadli a pritom majú
výhody oboch. Žiadne obmedzenia v podobe prevádzkových hodín, žiadne
poldenné lístky za nehorázne peniaze, nevadí vlastne ani hmla, ani sneženie. A to
ako veľmi na nich zamakáte, závisí len od vás. Jasné, je treba sneh a ideálne
upravenú trať, ale Králická trasa, ktorá nám prirástla k srdcu presne taká
je. Celú zimu bežkujeme v každom počasí a v duchu chválime
takmer vždy dokonale upravenú stopu a cez víkend s radosťou zaplatíme
tie 3Eurá za parkovanie aby také upravené boli aj na budúce.
V ten deň sme vstavali skoro
ráno, lebo olympiáda a obrovský slalom a keďže zas už o deviatej
išla Nasťa bojovať o ďalšiu medailu a vonku bola po asi dvoch
mesiacoch modrá obloha, obliekli sme sa a vyrazili
do studeného rána. Ráno je síce slnečné ale dosť mrazivé a tak som opäť vďačná
za briežok ktorý treba prekonať kým sa dostanete na bežkársku drahú.
Je to ako behať
v zime, proste prvé metre je to studené a chceli by ste na sebe mať minimálne
o vrstvu navyše. Zapíname sa a štart. Jožko mi samozrejme mizne za
prvou zákrutou a ja klasicky hľadám prvý strom, lebo malá tlačí na mechúr
po každých prejdených 500m, ale užívam si ranné slnko, ktoré sa prediera
pomedzi holé stromy. Stopa je vymrznutá a tak dokonalá ako keby ani nebola
zo snehu. Na prvom briežku neodolám nepoškvrnenému menčestru a skúsim ho „vydriapať“
korčuliarkam štýlom, (čo mi to hovoril tatino, že na korčuľovanie mám tie bežky
dlhé..? mam☺ )
našťastie je pád v mojej rýchlosti skôr posadením sa do snehu! Ale stopu v menčestri
som nechala☺.
Asi 1,5km pred posedom a odbočkou na skalku míňam Jožka v opačnom smere,
ako obyčajne. Tam sa otáčam, lebo dole ku chate je to trochu „zjazd“ a pády
si teraz nemôžem dovoliť (to je výhovorka, nechce sa mi šliapať hore kopcom
smerom naspäť☺ )
Kochám sa výhľadom fakt asi prvý krát odkedy sem chodíme a užívam si slnko,
ktoré cez stromy poriadne ohrieva. Opäť stretnem Jožka, dá mi znovu „ako obyčajne“
koliečko, ale v duchu si hovorím, že
mu to budúcu zimu určite vrátim! Určite existuje v okolí Bystrice množstvo
bežeckých trás, ale túto máme „za domom“, je fakt vždy upravená, nie je sa kde
stratiť ani v hmle, a stromy zachytávajú vždy aspoň 30% padajúceho
snehu. A okrem toho tam vždy stretnete niekoho kto ma na bundičke „DUKLA“
a tak sa máte kým inšpirovať a čo to z techniky odkukať. Akurát
vždy rozmýšľam prečo sa bežkári nezdravia☺ neviete?
Dĺžka trate: 5km
Prevýšenie: 100m