Deň matiek
Dnes je úplne špeciálny deň. Pred rokom
som sa zobudila vedľa môjho muža prvý krát. Dnes vedľa neho veľa nenaspím, lebo
sa pred 9timi mesiacmi rozhodol (a ja som sa vraj nebránila:-)) že zo mňa urobí
mamu. Jeho mi vybrala moja maminka, ktorá mi vlastne nedovolila ísť na rande na
slepo s iným, lebo tento sa jej páčil😄.
A jej by som dnes ako každý rok
písala na deň matiek básničku a kupovala ruže..
.
Život sa za posledný rok
zomlel neuveriteľne a už sa jej neopýtam ako byť dobrou mamou. Viem, že by mi povedala to čo všade čítam, že mi sám inštinkt povie kedy čo robiť. No
keď som vo februári na vlastne poslednej turistike smerom na Karpatskú Vysokú spadla,
a v nemocnici mi povedali, že by som mala kvôli malej ostať na
pozorovaní, môj inštinkt mi povedal aby som išla domov, lebo som mala v pláne
variť Burgunské a pozerať film o kozmonautoch😄. Ako dieťa som si myslela, že mamou sa stanem
až keď budem dospelá, lebo na to treba byť zodpovedná, vyrovnaná a obetavá.
A pritom stále rozmýšľam ako ju s nami
čo najskôr dopravím na kopec a dnes ráno sme sa Jožkom rozprávali či
jej na nohy nevymyslíme pedále, že keď už bude kopať nech si cvičí ten správny
pohyb😃. Moja
maminka bola iná, no aj napriek tomu som jej v 13tich klamala, že idem do
kina a išla som s chalanmi na futbal, a v 15tich som ušla z domu
lebo moju sestru majú radšej a vlastne mi zničili život😃😃. A pritom viem,
že všetko robila správne.
A ja teoreticky viem presne čo chcem robiť a čo
robiť nechcem aby som ju tak vychovala , ale nedarí sa mi to ani u nášho psa😃 a tak radšej dopredu
počítam s tým, že príde vek kedy sa hodí o zem, keď mi bude klamať,
keď budeme tí najhorší rodičia na svete, keď nám povie že tie naše "blbé" hory
a šport si môžeme niekam strčiť a pred dverami nám bude každý večer vyčkávať nejaký týpek na motorke, z ktorého bude hotová. A to napriek
všetkému čo sme všetko obetovali ,
urobili „správne“ a vytrpeli ( a zatiaľ
je to len pár mesiacov obmedzovania a opuchnuté nohy).
Obdivujem všetky mamy sveta, za
to čo kvôli svojim deťom (a mužom-čo je niekedy to isté😃 ) dokážu. Ďakujem tej mojej za to kým som aj za to že
sa mi občas vkradne do snov a našepká čo robiť. Ďakujem jej aj za to
že som sa dnes ráno zobudila práve vedľa tohto muža. A ďakujem jemu..za
najkrajší, najaktívnejší a najzmysluplnejší rok môjho života.
Stále naivne verím, že najbližší blog vám napíšem o našej prvej túre v trojici (Karpos ani LaSportiva síce stále „newborn“ veľkosť nerobia, ale niečo jej oblečieme😃 ), lebo o tom ako som včera prešla dva kilometre za 40 minút a hodinu potom som musela mať ľadové obklady na nohách a kríže ma bolia ešte dnes vám písať nebudem😃.
Aj keď,každý krok je viac, ako nepohnúť sa z miesta vôbec!
Stále naivne verím, že najbližší blog vám napíšem o našej prvej túre v trojici (Karpos ani LaSportiva síce stále „newborn“ veľkosť nerobia, ale niečo jej oblečieme😃 ), lebo o tom ako som včera prešla dva kilometre za 40 minút a hodinu potom som musela mať ľadové obklady na nohách a kríže ma bolia ešte dnes vám písať nebudem😃.
Aj keď,každý krok je viac, ako nepohnúť sa z miesta vôbec!