Na strechu Rakúska – Grossglockner hrebeňom studlgrat
Vždy som hovorila, že je to síce nespravodlivé, ale prirodzené že po narodení dieťaťa sa má muž poriadne opiť. Tomu môjmu som ešte aj dohodla brata, že príde donesie mu fľašku a dohliadne aby ju vypil. A on nie, on sa potešil, že sme odrodili tak rýchlo a že stihne vydupať na Homolu.☺ Bože čo by som ja za to dala keby som to mohla osláviť. Snažil sa mi to vysvetliť a ja sa to snažím chápať☺. Preto keď povedal že on chce na počesť narodenia našej Meggy vyliezť na Grossglockner, pustila som ho. Bola som hrdinka a trochu som sa aj tešila, že sa budem dva dni starať len o seba a o ňu, dokonca som si myslela, že sa ani nebudem maľovať, nebudem variť a budem celý deň v pyžame. Energia posledných dní mi stačí maximálne na základné životné funkcie tak ani necítim závisť že on ide a ja nie. Naše dva dni v odlúčení vyzerali nasledovne:
Ja: varila som, namaľoval sa, pyžamo vyzliekla hneď ráno, plakala asi 5x lebo mi chýbal, lebo hormóny, lebo on je tam a ja tu😂.
On: Grossglockner sme mali vo výhľade rok, celé minulé leto sme sledovali počasie a čakali na TEN deň. Neprišiel, takže teraz keď konečne hlásia niekoľko relatívne pekných dní nie je nad čím rozmýšľať. Je mi ľúto, že tam už nevyjdem s ňou, ale výjdem tam aspoň pre ne. Volám „môjmu“ vodcovi a dolaďujeme detaily. V nedeľu ráno ho naberám na stanici v Trnave (dorazil ECčkom z Popradu) a vyrážame na 7h cestu autom do Kals am Grossglockner a ďalej mýtnou cestou k parkovisku vo výške 1900mnm. Po nutnej revízii obsahu batohov sa vydáme z parkoviska o 17.30 smerom na chatu Studlhutte.
Výhľady na Glockner už z parkoviska sú dychberúce a nechce sa mi veriť že na druhý deň by som mal stáť na jeho vrchole. Cesta na chatu je bez problémov, chodník celkom výživne stúpa od spodnej chaty Luknerhutte (2400mnm). Čaká nás prevýšenie cca 900 v.m., ktoré za 1.40h zdolávame v pohodovom tempe. Na chate Studlhutte (2801mnm) po ubytovaní v lágri nás čaká celkom bohatá trojchodová večera a noc so skorým stávaním. Tomáš (vodca a vlastne aj máš svadobný svedok) na chate stretáva kamaráta – vodcu z Poľska s ktorým bol par dní dozadu na Gerlachu. Je tam z dvomi klientami, manželským parom, a rieši problém nakoľko manžel už tri krát
Ja: varila som, namaľoval sa, pyžamo vyzliekla hneď ráno, plakala asi 5x lebo mi chýbal, lebo hormóny, lebo on je tam a ja tu😂.
On: Grossglockner sme mali vo výhľade rok, celé minulé leto sme sledovali počasie a čakali na TEN deň. Neprišiel, takže teraz keď konečne hlásia niekoľko relatívne pekných dní nie je nad čím rozmýšľať. Je mi ľúto, že tam už nevyjdem s ňou, ale výjdem tam aspoň pre ne. Volám „môjmu“ vodcovi a dolaďujeme detaily. V nedeľu ráno ho naberám na stanici v Trnave (dorazil ECčkom z Popradu) a vyrážame na 7h cestu autom do Kals am Grossglockner a ďalej mýtnou cestou k parkovisku vo výške 1900mnm. Po nutnej revízii obsahu batohov sa vydáme z parkoviska o 17.30 smerom na chatu Studlhutte.
na krátko odpadol. Je privolaný vrtuľník a po konzultácii s lekárom ho transportujú do miestnej nemocnice na ďalšie vyšetrenia. Ja si vo vstupnom vestibule obzerám na veľkoplošnej fotografii plán
výstupu cez studlgrat a chytá ma prvá panika – takmer celý hrebeň (okrem nástupu) je v lezeckej obtiažnosti III+ až IV- a vzhľadom na aktuálne podmienky t.j. neobvykle množstvo snehu na hrebeni
sa obávam ako to zvládnem.
Tomáš ma ukľudňuje , že to dáme a s tým pocitom ideme spať. Ráno je budíček o 4.30 a po raňajkách vyrážame o 5.30 z chaty už za vidna smerom na ľadovec. Hneď od chaty nás čaká celkom výživné stúpanie sutinou smerom k ľadovcu, kde obúvame mačky, naväzujeme sa na lano a pokračujeme smerom pod Glockner k nástupu na hrebeň studlgrat niekde do výšky 3300mnm.
Tu zhadzujeme mačky z dôvodu rýchlejšieho postupu a i keď je hrebeň celkom slušne vysnežený (ale obtiažnosťou je na II) tak dupeme celkom svižne hore. Miestami sú tu náročnejšie úseky ale to „pravé orechové“ príde až od miesta zvaného „Fruhstucksplatz (3550mnm). Opätovne nahadzujeme mačky a s mojím čoraz častejším expresívnym komentom „že načo som sem
ja ....šiel“ ☺ sa posúvame po hrebeni vyššie a vyššie.
Hrebeň je náročný, expozície do stien sú kolosálne a tak sa rýchlosť postupu priamo úmerne znižuje nárastu obtiažnosti. Vrchol je stále neskutočne ďaleko, jasné ažúro, ktoré sme mali ráno sa začína meniť. Vrchol zahaľujú prevaľujúce sa mraky/hmla a vietor dosahuje okolo 50km/h. Goračka však svoje miesto zastúpi excelentne a tak pocit zimy rýchlo ustupuje. Po cca 6h od zahájenia túry dosahujeme vrchol Grossglockneru (3798mnm), robíme povinnú vrcholovú fotku s krížom a chystáme sa na zostup normálkou k Erzherzog-Johann hutte (3454mnm).
Priznám sa normálku som si predstavoval úplne inak, skutočnosť je taká že zostup na Kleine Glockner a ďalej k chate je minimálne v obtiažnosti II. Pohyb smerom dole je náročný, mačky to neuľahčujú ale bez výraznejších problémov dosahujeme chatu Erzherzog, kde sa zastavujeme na povinné doplnenie tekutín a trochu oddychu.
V čiastočne zamračenom počasí vyrážame „feratkou“ dole na ľadovec, ktorý opäť naviazaný na lane s mačkami na nohách prekračujeme celkom svižným tempom a okolo 15.30 sme na chate Studlhutte kde opäť doplníme tekutiny, nabalíme zvyšné veci (ostali na chate v sáčku) do batohov a dupeme ďalších 900 v.m. dole k autu. Za hodinu sme pri aute, prezliekame sa a po zaplatení mýtneho (14e) šviháme domov. A keďže som plný adrenalínu a šoférovanie nerobí problém tak po 10,5h túre v čistom čase (1000 v.m nástupných a 1800 v.m zostúpených to ešte 7h odšoférujem na Slovensko. ☺Grosslockner cez studlgrat je náročná hrebeňová tura, ktorá sa svojou krásou určite vryje do pamäte každého kto ju prešiel....
Keď sa vrátil povedal že aj keď sme tam boli cely čas s nim už od máš nikdy ne tak dlho neodíde. Bola som hrdá že to zvládol, ešte hrdšia keď mi o tom rozprával a ukazoval fotky, bola som hrdá, že sme to zvládli my dve samé a som rada že mame z hrdinstvami na čas vystarané a jediným vrcholom našich dni ostáva uspanie Meggy😊a hlavne že ho zdolávame spolu😊
Ikonický Stüdlgrat (3+/4- UIAA) na juhozápadnom svahu Grossglockneru je známa horolezecká hrebeňová túra v Rakúsku. Vedie na najvyšší vrch Rakúska, je exponovaná, dobre prístupná z chaty Studlhutte a na kritických miestach odistená. V zimných podmienkach/alebo pri zhoršení počasia sa obtiažnosť razom posúva o jednotku vyššie. Zostup sa realizuje normálkou (2- UIAA).