Prvý krát na Homole v trojici, alebo: nie som super žena
Celý môj život si zakladám na tom že som "super žena". Kým ostatní spia ja mám odbehnuté, navarené a sedím už hodinu v práci. Za jeden deň stihnem to čo iní za týždeň, aspoň tak to hovorí moja naj kamoška, a keď mám malo vždy si pridám. Akože aby ste tomu rozumeli, do sprchy si vždy beriem aj hubku a cif..keď už som tam tak ju aj umyjem😊 na prednáške vybavím pracovné veci pri jedení telefonujem a po ceste do kuchyne vyložím práčku stiahnem podlahu a napustím si krhlu na polievanie byliniek😂. Ako tehotná, keď som už nechodila do práce som sa tešila že tie "prestoje" ktoré mi vznikli vyplní dieťa😂. Prišla som z pôrodnice a montovala som s tatinom a mužom žľab na garáž🙈 proste pre mňa je oddych, že robím len jednu vec nie 10 naraz. Ako slobodná a bezdetná som si hovorila, že presne totiž viem na čom zlyhávajú manželstvá a vzťahy😊 a že ja nikdy nebudem nenamaľovaná v teplákoch čakať na gauči. Maľovala som sa aj medzi kontrakciami s pásmi na meranie odoziev bábätká v nemocnici a modlila som sa aby neprišla sestrička, lebo by to asi neprežila😂. No a potom prišli dni keď som mala našu Meggy na rukách celý deň...síce zistíte že sa dá veľa veci robiť jednou rukou..že sa viete zodvihnúť zo zeme bez zohnutie chrbta a je to dobre na stehná😊 že je super že ju ukľudní zvuk vysávača, lebo môžete niekoľko krát denne vysávať. A potom máte upratané, navarené, vyžehlené, poliate a presadené kvety ale mlieko skoro žiadne a to dieťa na rukách nespí stále.. a neviete čo s ním...No a potom príde to ozajstné SUPER..to čo vás vlastne cely život drží nad vodou napriek tomu že ste "super žena" (a tie nemá nikto rád) rodina a kamarátky!
Chvíľu jedna, chvíľu druhá..ďalšia na messengeri aj o tretej v noci,ďalšia na telefóne.. keď už totiž piatu noc spím pod hrubou dekou a perinou, lebo mám zimnicu tuším, že je už je zle. Kamoškina sestra je detská sestra..volám s ňou hodinu..má 3 deti 4 vnúčatá a presne taký hlas čo vás pohladkaj po dráte..a tak ju počúvnem, vo všetkom. A šibnutím prútika sa dejú veci...dieťa spí celú noc po tom čo ju uspi jej tatko, babička navarí obed, pokočíkuje a ja sedím a jem nanuk!
Jožko umýva riad a ja spim bez ponožiek, s malou tancujem, a keď trochu plače s Jožkom sa na tom zabávame, do sprchy chodím bez cifu😁 a chodím v teplákoch, ale aspoň mi ladia s tričkom! A zrazu sa už nehnevám na cely svet, na Jožka (za to že jemu sa ten život až tak nezmenil) na malú, že plače a ja neviem prečo na psa, že hneď po tom ako povysávam sa preženie cez obývačku a chlpy sú zas všade...a zrazu mame čas s Jožkom aj na sedenie na terase, pozeranie toho čo sme pozerávali pred tým, a po piatich týždňoch sme si splnili to o čom sme sníval najviac a dali prvú túru v trojici..na "našu" Homolu!
Malá to zvládla úžasne a ja som si celou cestou v duchu spievala " keď si šťastný zvolaj bola hej", dieťa spalo, Jožko sa usmieval..
Ako veľmi krátko vydatá a ešte kratšie matka si myslím, že to na čom zlyhávajú vzťahy nie len tie partnerské, ale aj rodičovské, nie je umytá podlaha ale utrápená žena!
Som rada, že sa mi ňou aspoň nateraz podarilo nestať. A stačilo fakt tak málo, pripustiť si ,že nie som super žena! Len mám to šťastie, že mám okolo seba super ľudí, ktorí mi ňou sem tam dovolia byť, ale vedia pomôcť keď ňou nie som, aj keď ich o to neviem poprosiť. Mám super muža, super rodinu, super kamarátky a preto aj super dieťa. Celá moja rodina aj tá stará aj tá nová, Ivka, Evka, Pipi a jej dokonalá sestra..ĎAKUJEM ŽE STE..