Konečne Tatry, alebo aj o strachu!
Posledné noci spíme zle..ja teda o dosť horšie ako malá, ale aj ona sa budí dva krát čo už nebývalo..nejaký pes šteká dve hodiny zásadne keď si idem ľahnúť a v izbe je stále 27 stupňov...no proste milión "objektívnych" dôvodov vypadnúť do hôr😊 Ak sme niekedy chodili dvaja nabalení po strop tak teraz začína byť na mieste zvažovanie truhly ma strechu, prívesného vozíka alebo radšej oboje🙈. By ste neverili (alebo aj verili☺) koľko toho potrebuje dvojmesačné dieťa! Ja viem, som trochu free style mama, ale pred cestovaním s ňou mám rešpekt, ak už to nenazvem rovno strachom! Aj keď Tatry nie sú koniec sveta, chcem mať so sebou všetko. Poslúchnem rady a zabalím aj kvapky do uší ak by jej zaľahlo aj fenistil a aj všetko čo sa mi zdá že by sa mohlo hodiť..preto auto vyzerá fakt ako sťahovák😂. Meggy prespala celú 3 hodinovú cestu a to už cez deň také dlhé spánky nemáva..v ušiach zaľahol aj mne aj Jožkovi, no malá to ustála!
Na izbe ju nakŕmiť a šup na večeru. Mám opäť strach. Celý slobodný život nemám rada jačiace deti v reštikách😊, dnes viem, že to čo sa slobodnej zdá ako jačanie si veľa krát matka ani nevšimne, lebo má proste level nastavený inde, ale aj tak nechcem, aby sa po nás ľudia pozerali tak ako som to robievala kedysi ja! Malá je, ale fascinovaná novým prostredím takže len mlčí a kuká! Po hodine keď prvý krát ohne papuľku naopak zoberiem ju radšej na ruky..a dieťa zaspí..v plnej reštaurácii ľudí!
A tak, že ju už nezobudím! A zas ten strach, čo bude v noci keď zase spí, ale už nič nenarobím. Jožko vstáva o 4.30 na túru tak ju len v duchu prosím nech nechá tatina vyspať..a ona nechá! Je tu iný vzduch,dá sa spať pod perinou, normálne dýchať pri otvorenom okne! A možno sa aj zobudila, ale ja som tak dobre spala, že som sa nezobudila ja!☺
Prvý deň strávime cely na Štrbskom plese, chvíľu v kočíku chvíľu v manduke. Dostaneme sa až po mostík a ja sa teším že si dám konečne langoš a rezané pivo! Meggy je asi skôr reštauračný typ, lebo fast food a plastové poháre ju veľmi neberú a tak moja vysnívaná chvíľka vyzerá asi tak, že mám dieťa na pleci, robím tie mamičkovské pohupy pri ktorých si vždy nahováram, že sú dobré na zadok, jem studený langoš, smotana mi kvapká všade a pivo "exnem na stojáka" pred zrakmi vydesených českých turistov, ktorí si ku mne prisadli😂no veď vravím free style 😆.
Keďže tatinko si v ten deň poliezol 10 vrcholov na druhý deň sme si dali "len" vodopád skok. S 5 kilovým záťažím aj to dosť🙈! Pozerám na Prednú baštu a v duchu (keďže malá turistka celú túru prespala) jej hovorím že tam bola v brušku, keď mala 6 týždňov..teraz má 10 a už si to "dupká" po svojich😂 aspoň tak to všetci rodičia demoralizovanych deti tým svojim hovorili:pozri ale malé bábätko a už ako pekne ide hore 😊.
Jasné aj na túre aj na hoteli som zniesla pár pohľadov: "vy nie ste normálna"! Ale myslím, že napriek mojej snahe moc neriešiť čo je vhodné a nevhodné (pre vzdušného vodnára akým som ja dva úplne neprijateľné výrazy☺ ) chodíme všade pripravení.
Jožko niesol batoh ťažší ako na prechod hrebeňa Satana a keby bolo najhoršie isto prežijeme s výbavou akú sme mali aj noc. Ale nepotrebovali sme vlastne nič a túru sme všetci zvládli úplne bez problémov. (aj keď moje kríže by asi namietali, keby vedeli hovoriť). Na hoteli nám dokonca dievčatko doprialo aj pár temp v bazéne! Aby ste si to zas nevysvetľovali ,že kurník veď to ani nie je možné mať také dobre dieťa?! V ten deň som ju mala od šiestej ráno na rukách lebo sa márne snažila vytlačiť kačku a lokšu čo mamka deň pred tým zjedla a že je to boj chcela dať vedieť celému hotelu! V tom bazéne som dala fakt 6 dĺžok a mokrá v okuliaroch a čiapke utekala vystriedať Jožka pri zabávaní dieťaťa.
Bola som u kaderníčky v hoteli lebo v reálnom živote nie je šanca a tá ma ostrihala za 15 minút a s mokrou hlavou som jej utiekla zo stoličky, keď som zistila že je zas hore! Možno si hovoríte, bože a toto je dovolenka?! Je! Fakt je! Niekto za mňa varí, upratuje, umýva riad a ja sa venujem len Meggy a Jožkovi, v nadmorskej výške v ktorej sa dá dýchať, spať a kde vám každý pohľad ktorýmkoľvek smerom vyčaruje úsmev.
A napriek môjmu strachu, to aj Meggy zvládla bravúrne! No čo už, stvorili sme ju na horách, celá mitóza prebiehala vo výške takmer 3000 mnm...ona má hory proste v DNA😉
