Krížna, Štefánička a Kľak
Nie nedali sme to naraz, a vlastne sme tretinu z toho nedali vôbec...proste to nešlo. Na Krížnu sme mali celkom dobre našliapnuté😊. Jožko nás čakal hore, ja s Meggy a dedkom sme štartovali z Kráľovej Studne. No Meggina sa rozhodla, že jej je nosič s "new born" nastavením už proste nevyhovuje a tak som niesla 6kg na rukách😊. Mám síce trojmesačný tréning, ale toto som dokázala len po prameň Bystrice! Je na ňom vybudovaná pekná nová drevená terasa a tak je to pekná prechádzka "s cieľom" aj s malými deťmi.Vrelo doporučujem aj kvôli nádherným výhľadom! Aj Meggy sa z nich pokakala😊Tak že sme ju na parkovisku orezávacím nožíkom "vystrihovali" z oblečenia, lebo to už nešlo vyzliecť😊. Ale historky na túto tému by boli na samostatný blog...
Na Štefáničku sme sa vybrali tiež, malo to pre nás a mňa osobne veľký význam, keďže to bol spomienkový výstup za moju maminku, ale príroda sa rozhodla, že nie. A tak sme s pokorou k nej, naložili na parkovisku naobliekanú Meggy do auta a vzdali to. Teraz to síce píšem s ľahkosťou, ale vtedy mi nebolo jedno..strašne som chcela ísť, aj som v hlave zvažovala všetky možnosti no vyhralo to že som viac mama ako športovec. Veľkou útechou mi bolo, že to stabilná partička nevzdala a aj napriek vetru, dažďu a snehu hore zapálila sviečku.
No a nakoniec príbeh so sťastným koncom😊. Vo štvrtok bude pekne..(no posledne sme po tejto vete organizovali svadbu:-) kam pôjdeme? Bez jedného dňa presne pred rokom sme boli na Kľaku. Kopec ktorý má pre Jožka špeciálny význam, lebo na ňom vznikla, a po pubertálnom výpadku sa znovu objavila, láska k horám. Vlani som si pred túrou robila prvý krát tehotenský test, lebo som "tušila" a chcela mu práve na ňom povedať, že bude otcom. Ale viete ako je to s plánmi..test bol negatívny (aj keď Meggina v brušku mala už dva týždne) a ja som sa strašne vytrápila kým sme vyšli na Kľak a hneď aj na Strážov. Ale hovorím si, že to bude také symbolické a chcem dať tomu kopcu druhú šancu. Popis trasy som vám písala už vlani a nič menej strmé sa tam neobjavilo😊. Jediný rozdiel bol v tom, že Meggy nebola v bruchu, ale na bruchu a nemala pár milimetrov ale 7kíl!
Ale bola úžasná. Väčšinu cesty spala a keď nespala bola fascinovaná meniacim sa výhľadom. Napriek tomu, že slnko vyšlo až keď sme zišli na parkovisko, tie výhľady boli neskutočné. No áno, kríže ma boleli ako šľak a mala som asi tri krát takú krízu, že sa otočím a kašlem na to😊.
Ale nakoniec som to nevzdala a dobojovala až do konca. Tento krát ma motivovala Lenka Vácvalová. Ak ste o nej nikdy nepočuli tak si ju určite vygooglite! Moderátorka a utlratrailistka. Posledne absolovala 470km beh Švédskou divočinou. Viem, že sa s ňou porovnávať nemôžem, ale často na ňu myslievam keď opäť behám, a nechce sa mi, alebo to bolí, alebo by som si o siedmej najradšej vyložila nohy na stôl a ja utekám na jumping, lebo len toto je cesta akou sa k podobnému cieľu môžem dopracovať (alebo aspoň k môjmu pôvodnému telu😊). Tak isto keď som dupkala na Kľak a mala som toho dosť, povedala som si..že keď to ona dokázala (a keď si pozriete fotky tak zistíte, že ešte aj stále dokonale upravená), tak ja toto musím dať ľavou zadnou. A tu sa dostávam k pointe, prečo ju spomínam. V dnešnej dobe "followerov" "influencerov" je množstvo cudzích ľudí (lebo verím, že prvým a najväčším vzorom sú pre nás naši rodičia), ktorí môžu byť pre nás inšpiráciou a motiváciou. Keď som zakladala pred rokom tento blog, bolo mojim cieľom presne toto..dodať odvahu tým, ktorí si povedia. že: "to by som ja nikdy nedala", "tam by som ja nikdy nevyšiel.."
Viete koľko ľudí sa prihlásilo na ten spomienkový výstup na Štefáničku?! Maminkina kamarátka, ktorá má operované kĺby a stále chodí s paličkou. Ale chcela to skúsiť. Lebo moja maminka a spôsob akým žila a bojovala bola motiváciou, nie len pre ňu. Ďaľšiu sme viezli z parkoviska spolu s nami naspäť, lebo sme ju odhovorili od cesty nahor v takých podmienkach, ale bola odhodlaná ísť. Nakoniec sme odhovorili aj jej najlepšiu kamarátku s mužom. Tí tento rok normálne prepadli turistike! Nenamýšľam si že je to kvôli nám😊 ale ak niektorý výstup inšpiroval kohokoľvek z vás ísť a skúsiť to, tak to, že teraz o piatej ráno dopisujem tieto riadky malo zmysel. A ak ste tento rok ešte nikde neboli, tak to skúste! V piatok a v sobotu hlásia dokonalé babie leto! A či to bude Kľak, Krížna, Králické vodopády, alebo si trúfnete na Choč na tom nezáleží. Skúste to! Z polcesty sa dá vždy vrátiť! My ideme do Vrátnej😊. Skúsiť zavŕšiť prvú Megguškinu turistickú desiatku! Na 4mesiace nie zlé😊.
Kľak:
Celková dĺžka túry: 9km
Celkový čas: 3hodiny (a to sme to hore dali o 20minút skôr ako je tabuľkový čas:-) neodpustila som si, lebo som na to s tým 7kilovým nákladom strašne hrdá:-))
Nastúpané metre: 700m (a toto je zatiaľ Megguškin výškový rekord)