S Meggy "na krku" (alebo chrbte).

S Meggy na chrbte

Pôvodne som chcela túto časť nazvať Skialpové túry, ale asi by sa ozajstní skialpinisti smiali☺.

A tak to bude o tom ako vláčime naše dieťa s nami. Všade. Fakt. Je pravda, že som si to nevedela predstaviť, že raz bude raz niečo, alebo niekto mojou súčasťou tak ako mobil, žuvačky a kondicióner ( to sú tri veci o ktorých som vždy hovorila že ich beriem na pustý ostrov☺). Dnes žijem bez kondicionéru, žuvačku si dám len keď ju náhodou niekde objavím, no zato pribudol do môjho života človek, bez ktorého už neviem žiť, a zatiaľ ani ona bezo mňa. Preto je úplne prirodzené, že sa stala súčasťou všetkého čo nás baví a čím žijeme.

Ja od kedy mam vodičák som na cestách stále. Posledne roky sa moje firemne auto menilo na môj druhy domov a keby som niekde zapadla určite s tým čo som tam mala prežijem aj mesiac a všetky ročne obdobia😂.  A tak je celkom logicky najzodratejším prvkom kočíkovej trojkombinácie auto vajce🙈.

Cestuje vlastne odmalička. Mala 5 dni keď bola so mnou v Nitre na prijímačkách a od vtedy je vlastne na cestách stále. Posledne dva mesiac sme jej naložili poriadne!

Spala na 11tich rôznych miestach okrem domova🙈 precestovala viac ako 2500 km..zažila ukrutné mrazy na Orave aj teplo wellnessov.."vyšla" na par kopcov a všetko to zvládla s úsmevom👍.

Aby ste si nemysleli že aj ja! Keď sme ju prvý krát vyložili Jožkovi na chrbát a v snehu šliapali na Homolu (to isto chápete, že odskúšať sme to museli práve tam) nebolo mi všetko jedno. Jožko s Meggy asi 50m predo mnou, mňa ťahá pes ktorý musí všetkým turistom oproti oznámiť komu to tam patrí, tak že keď sa snažím držať ho na krátko a uhnúť sa tak zapadám po lýtka do snehu a to mám stále snahu dobehnúť Jožka, lebo má na chrbte moje dieťa a čo ak má spadnutú čiapku, alebo plače, alebo je nakrivo, alebo proste potrebuje mamu☺☺☺.

Poviem vám, že taký výkon zo mňa nedostal nikdy žiaden tréner.

V duchu si  sľubujem, že v štvorkombinácii ma už na túru nikto nikdy nedostane. Jasné, že Meggy celú cestu ani nepípla, čiapka jej držala, a doma zaspala ako zabitá, ale ja som bola zrelá na fľašku červeného. Samozrejme, že som hneď zabudla na svoje predsavzatia a pri prvej vhodnej príležitosti som samú seba presvedčila že keď to išlo na pešo pôjde to aj na pásoch. Meggy má cez 9kg plus nosič, to všetko mal Jožko na chrbte a ja som bola bez psa, tak sa nám konečne celkom  vyrovnali sily. Meggy si užívala čerstvý vzduch a dokonca prežila aj zjazd. Počas našej dovolenky vo Fačkovskom sedle svoje skialpové umenie povýšila na protestný spánok mimo plán a cestu hore na Homôlku celú prespala. Líca mala červené ešte asi tri dni, ale žiadnu inú traumu som na nej nespozorovala. 

A náš posledný výstup na Vápennú si užila v rovnakom štýle. Proste ju celú prespala. Turistika bola pre mňa vždy taká očista hlavy. Proste len pozerať pod nohy a na čerstvom vzduchu upratať hlavu. 

Teraz ostal aspoň ten čerstvý vzduch. No som rada, že zvláda naše životné a športové tempo. Že napriek tomu, že už 9 mesiacov spáva vonku za každého počasia, zatiaľ nebola chorá (tuk tuk tuk), že je veľa v aute, v hoteloch a "cudzích" posteliach no všade kam príde sa rýchlo adaptuje, že miluje spoločnosť a že keď ju vyložíme na chrbát má potešenie z toho, že sa nesie a že sa jej výhľad na prírodu stále mení.

Verím, že je to dlho vydrží a že tak s ňou otestujeme všetky možné kopce a ukážeme jej našu krásnu prírodu.

Ja už mám "wish list" na letnú turistickú sezónu napísaný.  A je dlhý, strašne dlhý. 😊