Nová Hoľa, alebo rozlúčka so snehom
Všade je jar. Záhradné centrum u nás má konečne zas plné regále a cez víkend tam nezaparkujete. Zimné veci mám odložené na povale a začali kvitnúť narcisy, ktoré sme na jeseň pomedzi Meggušin, vtedy ešte dosť náhodný spánok sadili. Ja už vidím, Megginu ako behá s holým zadkom po záhrade a bielkoviny dopĺňa pojedaním chrobáčikov všetkého druhu, šľapky, slnečné okuliare a Aperol na záhrade a Jožko stále vidí len sneh:-) . Aj keď jarný, ale stále sneh. A tak, zhadzujem to na lásku, že ma nahovorí v tomto nastavení vytiahnuť Meggušin zimný overal, ktorý je už týždeň na bazoši a vydať sa na skialpoch na Donovaly.
Svieti síce slnko, ale zima je úplne normálna, zimná. Keďže posledné výstupy v nosiči Meggy zaspala, ideme to opäť skúsiť na jej spánok. Meggy sa ho snaží zahájiť už v aute, ale bojujem do posledného dychu aby nezaspala. Pamätáte si Tom&Jerry, keď mu dával na viečka špáradlá aby nespal? Tak skoro tam som sa dopracovala:-). Aj tak to posledné dve minúty pred parkoviskom zlyhalo. Nevadí, snáď jej tých pár minút nestačí a bude pokračovať aj cestou hore. Kým som nebola mama, nikdy by ma nenapadlo, že sa bude celé moje každodenné snaženie točiť okolo jedla a spánku:-).
Nič, aspoň sme mali čas sa v kľude obliecť. Na Novú Hoľu vedú značené tri trasy. My sme sa rozhodli pre trasu C, ktorá vedie čiastočne cez trať/popri trati. Na konci sezóny v strede týždňa úplne pohodová. Meggy je čím ďalej tým viac fascinovaná svetom, a tak zaspala až niekde v polovici.
Presne tam kde začalo fúkať ako bláznivé. Nebudem vám klamať, svietilo slniečko, bola pre ten vietor dosť zima a ja som si tak 75% cesty hovorila, že načo ja toto robím:-). Ale to si hovorím takmer vždy, pri každom športe. Vždy ma udrží pri živote a v tempe to že viem že po dosiahnutí cieľa budem najšťastnejšia na svete a na všetko čo sa mi v hlave odohrávalo pred tým zabudnem.A tak to bolo aj tento krát. Meggy sa hore samozrejme zobudila, lebo prestal pohyb a keď som sa jej snažila vysvetliť že tie superácke okuliare jej cestou dole celkom dobre poslúžia, moc nesúhlasila.
Napriek tomu zvládla na "dámu" cestu nahor, aj nadol. Nemať ju, tak si to zvrtneme s Jožkom určite aspoň dva krát.Nemať ju tak by som nemala o čom písať, snívať, plánovať a rozprávať. Myslím, že na to že máme 10 mesačné dieťa sme si túto zimu užili fakt naplno. Ďakujem ti Meggy, že si nám umožnila prežiť tak aktívnu zimu, my ti pripravíme ešte aktívnejšiu jar. Veď už o mesiac nás čakajú prvé spoločné bežecké preteky.
Všade je jar. Záhradné centrum u nás má konečne zas plné regále a cez víkend tam nezaparkujete. Zimné veci mám odložené na povale a začali kvitnúť narcisy, ktoré sme na jeseň pomedzi Meggušin, vtedy ešte dosť náhodný spánok sadili. Ja už vidím, Megginu ako behá s holým zadkom po záhrade a bielkoviny dopĺňa pojedaním chrobáčikov všetkého druhu, šľapky, slnečné okuliare a Aperol na záhrade a Jožko stále vidí len sneh:-) . Aj keď jarný, ale stále sneh. A tak, zhadzujem to na lásku, že ma nahovorí v tomto nastavení vytiahnuť Meggušin zimný overal, ktorý je už týždeň na bazoši a vydať sa na skialpoch na Donovaly. 
