je skoré, skoré ráno. Všetci ešte spia..celá krajina ešte spí. Obliekam sa rýchlosťou blesku, beriem všetko dopredu nachystané, raňajky zdusím akoby som týždeň nejedla a ideme. Rýchla káva niekde vo východzom bode a výstup môže začať. Brieždi sa, niekde v hmle alebo tme sa na chvíľu objaví cieľ...o áno..takto nejako začína ten pravý výstup na nejaký štít...tieto riadky sú ale o materstve. Je to vlastne túra, ktorá začína kým všetci ešte spia a nikdy nekončí.
To vám dopredu nikto nepovie, alebo aj povie, ale vy si poviete, že haa ja som už niečo v živote prežila u mňa to bude úplne ináč. Tak takto, toto sú veci ktoré sú fakt pravda:
- už nikdy nebudete spať tak ako pred tým, nikdy (aj keď pár kamošiek, ktoré majú deti po vysokej škole tvrdia, že už pár krát spali) keď je pri vás, kope; keď je vedľa v izbe, počujete každý vzdych aj keby ste mali proti hlučnú stenu; a keď spí ďaleko, ste hore lebo ho nepočujete...
- deti nechcú spať, nechcú jesť, nechcú nič čo chcete od nich vy a vy musíte nájsť spôsob ako ich presvedčiť že to od nich vlastne nechcete a oni to chcú samé a neskončiť pri tom ani v Pezinku ani na Prednej hore..
- to dieťa ktoré vrieska a hádže sa o zem v strede námestia nemá zlú a neschopnú mamu, má len obdobie..prisahám, že som videla všetky webináre, prečítala všetky knihy a skúsila všetko, aby to zmizlo. Dnes mi jedna mamička na pieskovisku povedala, vydržte, už len 17 rokov:-) chce to len víno a božskú trpezlivosť..
- ak ste dosiahli vrchol, za ním nasleduje ďalší. Ako keď idete na Kriváň, proste už už ste tam a stále nie. A ak sa tam aj dostanete, nikdy, nikdy sa s tým nechváľte. Nie že na sociálnej sieti, ani kamarátke. Deti majú zvláštny dar, vycítiť to. "Jááj, tá moja aspoň večer zaspáva dobre" - znamená, že večer budete ručne, stručne, verbálne, neverbálne, odovzdane aj odhodlane uspávať dieťa na vrchole energetických zásob dve hodiny:-)
- plán neexistuje, existujú len zásoby plienok, vody, keksíkov, chrumiek a pár drobných všade. V aute, v každej vypratej bunde a taške. Úplne ideálne je mať "podnik" kde vás poznajú a v kríze vám dajú lakocinku aj na dlh. Hej hej, ako v Ruži pri intráku, keď sme pred vreckovým chodili na pivo:-)
-je to najsilnejšia motivácia, tréning mentálny aj fyzický, je to to najvierohodnejšie zrkadlo...žiaden kvíz na FB, kouč, ani psychoterapeut vám o sebe nepovie toľko ako vlastné dieťa..presne viem kedy som nahnevaná, depresívna, šťastná, spokojná, aké slová hovorím, ako intonujem a ako niektoré vecí zvládam, alebo aj nezvládam..
- ale je to to najkrajšie v živote. Fakt, naozaj. Tie malé ruky okolo krku, pohladkanie, to: maminka ja ta ľúbim, vieš..., to ako niečo čo robíte zrazu robí ten malý človek a je strašne hrdý že je ako vy... je niečo čo sa dá len ťažko opísať. A to len začala používať mozog a nočník.:-)
Raz možno aj zmaturuje, bude tancovať, dostane sa niekam kam som sa ja nedostala, bude mi hovoriť o prvej láske...odoperuje prvého pacienta...dobre, dobre neopúšťam sa:-)
Je deň matiek a v tomto období sú to pre mňa najväčšie hrdinky. Tak ako celý život "žeriem" knihy z výstupov na osemtisícovky a s najväčšou pokorou sa skláňam pred každým kto sa o to aspoň pokúsil, tak viem, že ktorákoľvek mama by napísala knihu o týchto mesiacoch, žrala by som ju rovnako. Materská dovolenka je zvláštne obdobie života, zo dňa na deň sa stanete asociálom, ktorý nemôže nič z toho čo chce, na čo bol zvyknutý a pri tom sa stále presviedča že je to najkrajšie obdobie života, že je to vlastne dar, na chvíľu zastaviť.
A aj je. 6.3. vlastne nastúpili na materskú dovolenku mnohí..s rozdielom že počas materskej máte aspoň to svetlo na konci tunela..aj keď sa počíta skôr na roky ako na mesiace. Viem určite, že ak raz budem vyberať, alebo zamestnávať ľudí beriem každú mamu, lebo viem že za 8.5 hodinový pracovný čas dokáže to čo som ja slobodná dokázala za týždeň a bola som za hviezdu.
Je to náročné, ale stojí to za to. Tak ako výstup na štít. Bolí to, nevládzeme a to tušíme, že dostať sa "na vrchol" je len polovica cesty, no niekedy keď sa zastavíme a pozrieme okolo seba uvidíme krásno..v tej najčistejšej dokonalosti akú len dokáže príroda stvoriť.
A či sa pozeráte na Vysoké Tatry z Veľkej Fatry, alebo na Kráľovu Holu z Vysokej, alebo na svoje dieťa keď samo vylezie na šmýkalku je to jedno. Pravda najpravdúcejšia materstva a života je, na chvíľu sa zastaviť a užiť si ten okamih. Lebo možno je len raz...
